Zvolen

Poloha objektu

Zachovaný, pôvodne gotický hrad s renesančnou nadstavbou na vyvýšenej terase Zvolenskej kotliny, situovaný nad riečkou Slatina v centre mesta Zvolen

Nadmorská výška: 293 m

48° 34' 22.75" severnej šírky
19° 07' 38.80" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Zámok sa nachádza priamo v centre mesta Zvolen, neďaleko železničnej stanice. Je veľmi ľahko prístupný. Možnosť parkovania v okolí hradu.

V okolí, v prímestskej oblasti Neresnica možnosť rekreácie a kúpania, nablízku aj vodná nádrž Môťová. Neďaleké kúpele Sliač a Kováčová, vychádzky na Pustý hrad priamo nad Zvolenom, či na neďaleký hrad Dobrá Niva v Podzámčoku.

Okolité hrady: Pustý hrad, Banská Bystrica, Dobrá Niva, Vígľaš

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

V priestoroch Zvolenského zámku sa nachádza stála expozícia Slovenskej národnej galérie s výstavnými celkami ako napr.:
- Z histórie Zvolena
- kópie Majstra Pavla z Levoče z Oltára svätého Jakuba v Levoči
- Staré európske umenie zo zbierok SNG
- Diela špičkových slovenských maliarov z prvej polovice dvadsiateho storočia

Zaujímavé je nezvyčajné riešenie blokovej stavby s vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava zo 14. storočia - červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba - so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku je opevnenie. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou. Hrad je rekonštruovaný a obnovený. V interiéri hradu má sídlo Slovenská Národná Galéria. V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stľp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadané chronologicky a končiace obrazom Karola VI. (1711-1740).

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2009

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

Pôvodný štvorkrídlový objekt dal postaviť kráľ Ľudovít I. Veľký pravdepodobne v rokoch 1360-82 na mieste malého kostola. V roku 1424 daroval hrad (aj zvolenskú župu) kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol hrad sídlom Jána Jiskru. V r.1462 po dohode s kráľom Jiskrove vojská hrad opustili a hrad pripadol znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix. Neskôr bola vlastníkom hradu bohatá rodina Thurzovcov, ktorí v r.1490-1510 vybudovali aj vonkajšie opevnenie s baštami a taktiež aj kapitánsky dom. Pri renesančnej prestavbe v r.1548 odstránili horné časti oboch veží a v nadstavbe paláca vytvorili dve podlažia palebných pozícií.

Blížiace sa Turecké nebezpečenstvo si vyžiadalo ďalšie posilnenie hradu a to mohutným delovým bastiónom na západnej strane. Po ústupe Turkov význam pevnosti poklesol a hrad sa v r.1605 dostáva do rúk Štefana Bočkaja a v r.1619 Gabriela Bethlena. O pár rokov neskôr, v r.1626, hrad vlastnili Eszterházyovci, ktorí ho prebudovali na šľachtické sídlo. Turecké vojská sa k hradu dostali len zriedkakedy, avšak v r.1644 hrad obsadil Juraj I. Rákoczi a v r.1678 hrad bez boja odovzdali Imrichovi Thokolymu. V r.1682 sa k hradbám dostávajú povstalci, až kým ich v r.1703 nevyhnali cisárske vojská na čele s generálom Schlickom. V novembri 1703 sa pri hrade objavil Mikuláš Bercsényi s asi 15 tisíc vojakmi. Proti nemu sa postavilo cisárske vojsko Šimona Forgácha. Po krutej bitke sa zvyšok cisárskeho vojska uzatvoril v hrade, odkiaľ gróf Forgách v noci tajne utiekol. Hrad potom obsadili Bercsényiho povstalecké vojská a vlastnili ho až do r.1708, keď už Turci boli na celom území na ústupe.

Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely - kasárne, úrady, školy, sklady. V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie. Po r.1956 došlo k rozsiahlej pamiatkovej obnove, ktorá Zvolenskému hradu vrátila goticko-renesančnú podobu.

Osobnosti a panovníci

Na uhorský trón dosadol v r.1342 a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec o tri roky skôr, zmluvou s poľským kráľom. Po smrti svojho bezdetného strýka Kazimíra III. sa stal v roku 1370 tiež poľským kráľom, čím vznikla uhorsko-poľská personálna únia. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú k neľúbosti poľskej šľachty pripojil k Uhorsku. V roku 1374 zahájil vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muradom I. Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu. V roku 1382 zomrel v Trnave vo svojej kúrii. Pochovaný je v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).

bol český vojvodca, stratég a diplomat. Na čele bývalých husitov dlhý čas pôsobil na Slovensku, kde hájil záujmy Habsburgovcov vo vzťahu k uhorskému trónu. Ján Jiskra strávil s prestávkami na Slovensku 22 rokov. Ako úspešný vojvodca mal porozumenie aj pre potreby svojich vojakov. Nebol husitom, ako sa to o ňom niekedy mylne tvrdí, ale katolík, a bol vždy v priateľskom pomere s protihusitskými kruhmi českej šľachty, na čele ktorých bol Oldřich z Rožmberka. Aeneas Silvius Piccolomini (neskorší pápež Pius II.) ho zaradil do svojich životopisov slávnych mužov tých čias (De viris illustribus). Dátum, miesto a príčina jeho smrti sú zatiaľ neznáme.Posledný krát sa ako živý spomína v majetkovej listine zo dňa 22.októbra 1468. V kráľovskej listine zo dňa 6.februára 1471, sa Jiskra spomína už ako zosnulý. Niekedy v dobe medzi uvedenými dátummi zomrel.

Eszterházyovci patrili od 17.storočia k významným magnátom od čias Habsburskej ríše až po Rakúsko Uhorsko. Rod preslávil hlavne gróf Mikuláš Eszterházy (1583–1645) a jeho syn Pavol (1635–1713). Úspech rodu pramenil hlavne z lojality k rímsko-katolíckej cirkvi a panovníkovi zároveň. Boli majiteľmi mnohých území a pozemkov, ktoré získali od protestantov, prípadne im pripadli po odchode Turkov.

Povesti a legendy

Momentálne žiadne povesti

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

Pondelok, Utorok: zatvorené
Streda - Nedeľa: otvorené od 10.00 do 17.30 hod., posledný vstup o 16.45 hod.

dospelí 2.70€/1€, žiaci 0.70€, foto 2€

Aktuálnosť informácií a viac detailov

Pridanie fotografie