Historické názvy objektu

castrum Somoskw, Somoskew - Drieňový Kameň, Somoskó, Drienov

Poloha objektu

Konzervovaná zrúcanina hradu sa nachádza na kužeľovitom čadičovom vrchu v Cerovej vrchovine v tesnej blízkosti hranice s Maďarskou republikou.

Nadmorská výška:477 m

48° 10' 17.10" severnej šírky
19° 51' 25.46" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Jedným z najkrajších prístupov na hrad je cesta z obce Šiatorská Bukovinka. Na konci obce odbočíme doľava smerom nahor a pomedzi domy sa dostaneme k začiatku úzkej asfaltovej cesty, ktorú mimo sezónu uzatvára rampa. Po cca. 4km cesty sa dostaneme k vstupu do prírodnej rezervácie Šomoška, kde sa nachádza aj parkovisko. Vedľa oválnej kamennej budovy s názvom Šimonova veža stojí informačný panel s mapou, od ktorého pokračujeme po trase náučného chodníka, ktorou sa dostaneme až k hradu. Celá pešia túra k hradu trvá okolo 40-45 minút a je spojená s nádherným výhľadom a okolím spestreným peknými upravenými jazierkami. Omnoho jednoduchší a kratší prístup je však z maďarskej strany. Zo slovenskej obce Šiatorská Bukovinka sa dostaneme až k hraniciam s Maďarskom, kde prejdeme do maďarskej obce Somoskőújfalu, odtiaľ kúsok do vedľajšej obce Somoskő, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hradu. Tu môžeme auto zaparkovať takmer pod hradom a kratučkým výstupom sme za chvíľu pri hrade.

Pod hradom sa nachádzajú kamenné moria z rozpadávajúceho sa čadiča a 9m vysoký známy Kamenný vodopád zo zaujímavých šesťhranných čadičových stĺpcov, ktorý určite nesmiete vynechať pri návšteve hradu. Na maďarskej strane, priamo oproti hradu Šomoška sa týči hrad Salgó, viditeľný aj z hradu Šomoška.

Okolité hrady:Hajnáčka, Fiľakovo, Hodejov, Kapla

Interiér a exteriér

Hradné jadro uzavreté hradbami na približne trojuholníkovom pôdoryse zaberajú na severe zvyšky gotického paláca so štvorcovou cisternou na prízemí. Medzi palácom a pozostatkami JV budovy je vstup na nádvorie s dvomi ďalšími kruhovými cisternami. Pri renesančnej prestavbe hradu pristavali k vrcholom trojuholníka valcovú delovú vežu, podkovovitú baštu a tretí vrchol spevnili kruhovou vstupnou baštou, ktorá zakryla pôvodnú hradnú bránu. Medzi vežou a baštami sa ťahajú obranné kazematové chodby. Obytné priestory hradu rozširuje prístavba k vonkajšej strane východnej hradby a vybudovanie predsunutého bastiónu s polygonálne ukončenou delovou plošinou posilnilo obranu.

Zachovali sa zvyšky otvorov okien a portálov, delové strieľne a nárožné rámovanie kamenných múrov.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2010

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

Hrad pravdepodobne pred rokom 1291 postavil Peter z Illésovskej vetvy Kačičovcov (Kacsicsovcov). V r.1310 Petrovi synovia vydali hrad Matúšovi Čákovi, ktorý o hrad prišiel po bitke pri Rozhanovciach v r.1312 a o niečo neskôr, v r.1323 Karol Róbert odmenil vernosť Tomáša Kačiča z vetvy Szécsényiovcov a hrad mu daroval. V r.1455 posledný majiteľ z tohto rodu, Ladislav, dal panstvo s hradom do zálohu Albertovi Losonczymu a krajinskému hodnostárovi Michalovi Országhovi. V polovici 16.storočia rod Losonczyovcov reprezentoval už len Štefan, hlavný kapitán dolnouhorských vojsk. Osudným pre hrad bola smrť Štefana Losonczyho v bitke pri Temesvári v r.1552, keď Turci obsadili Šomošku i ostatné okolité hrady. Hoci bol hrad dôkladne opevnený, Štefanov zať Krištof Ungnad ho v r.1576 nedokázal ubrániť pred novým náporom tureckých vojsk. Už v r.1593 však hrad dobyli späť cisárski vojvodcovia Mikuláš Pálfi a Krištof z Tiefenbachu. Hrad vtedy pripadol Žigmundovi Forgáčovi.

Počas protihabsburských povstaní v r.1605 obsadili hrad povstalci Štefana Bočkaja, v r.1619 povstalci Gabriela Bethlena a v r.1703 aj kuruci Františka II. Rákocziho. O rok neskôr sa k povstalcom pridal Šimon, vnuk Žigmunda Forgáča, za čo mu cisár Jozef I. v r.1709 zhabal všetky rodové majetky. V súvislosti s potláčaním Rákocziho povstania cisárske vojsko hrad dobylo, a aby zabránilo opätovnému nežiaducemu využitiu, vyhodilo ho do vzduchu. Hrad postupne chátral, a požiar v r.1826, údajne spôsobený bleskom, narobil ďalšie škody a v tomto čase boli zbúrané aj zvyšné zachované priestory hradu. Odvtedy je hrad v ruinách.

Koncom 20.storočia sa realizovalo pamiatkové zabezpečenie zrúcaniny, pri ktorom bola zastrešená aj jedna z bášt.

Osobnosti a panovníci

Podľa niektorých historikov, Kacsicsovci mohli byť potomkovia chorvátskeho vznešeného rodu Kačić, vojvodu Omiša. Ich majetky boli rozmiestnené v okolí oblasti Szécsény pri rieke Ipeľ. Člen rodu, Šimon sa zúčastnil vraždy kráľovnej Gertrúdy z Meranie (24. septembra 1213), a preto kráľ skonfiškoval jeho majetok. Rod Kacsicsovcov bol do konca 13. storočia rozdelený do štyroch vetiev. Jednu z jeho silných vetiev tvorila vetva Szécsényiovcov. Členovia rodu prijali nadradenosť kráľa Matúša Čáka, jedného z najmocnejších oligarchov kráľovstva, okolo roku 1300, iba jeden z nich, Tomáš Szécsényi sa stal prívržencom kráľa Karola I. V dôsledku toho mu kráľ udelil majetky svojich príbuzných vďaka jeho víťazstvám nad oligarchom.

bol uhorský šľachtic. Nejaký čas hral dôležitú úlohu na dvore kráľa Štefana z Poľska. Žigmund sa narodil ako syn uhorského grófa Šimona Forgácha. Žigmund rozšíril svoju moc a majetok na úkor svojich troch manželstiev (s Katarínou Losonczy, Zuzana a Katarina Thurzo Pálffy). Od r.1604 bol Žigmund komorníkom Rudolfa Habsburského, v roku 1606 sa stal národným sudcom kráľovstva a v roku 1611 generálom severnej časti územia Uhorska. Od júla do septembra 1611 viedol neúspešnú vojenskú kampaň proti princovi Transylvánie, Gabrielovi Báthory. V roku 1619 sa spojil s grófom Gabrielom Bethlenom. Toto spojenie zrejme vyzeralo ako veľké víťazstvo na bojovom poli, ale Žigmund zostal v kontakte s kráľom Ferdinandom II Habsburským a neskôr prešiel úplne na stranu germínskeho panovníka. Žigmund Forgách zomrel 30.júna 1621 v Nagyszombate.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Pod hradom, v starom lome, je odkryv stĺpovej odlučnosti čadičov, známy ako Kamenný vodopád. Vejár šesťbokých hranolov zaujme nielen dnešného návštevníka, ale, ako dokazujú múry hradu, potešil aj jeho budovateľov, ktorí tu našli prihotovený stavebný materiál.

Hrad za lásku

Šomošský kapitán mal starostí vyše hlavy. Rodičia jeho milej im bránili vziať sa, hotovali jej svadbu s iným a jeho držala na hrade povinnosť - množstvo Turkov, ktorí obliehali hrad. Až mu napadla spásonosná myšlienka. V noci unesie milú, tajne sa ožení a do rána bude naspäť na hradbách. Tak aj urobil. Keď však vojaci hradnej posádky zbadali, že veliteľ ušiel z hradu, zobrali aj oni nohy na plecia. Kapitán si však milú nenašiel, pretože sa o nej dozvedeli Turci a uniesli mu ju. Stratil tak svoju lásku aj hrad, ktorý nepriateľ bez odporu obsadil.

Bábky na hrade

Šomošský hradný pán bol veľký chvastúň. Nerobil si nič z Turkov, ktorí už poobsádzali susedné hrady, ale naopak, vystatoval sa, ako im prejde cez rozum. Keď ho raz kráľ požiadal o pomoc, poslal mu k Zvolenu takmer celú hradnú posádku a namiesto svojich vojakov dal na hradby nastavať slamené figuríny. Veď Turek je pohan a pohan je hlúpy, s obľubou si vravieval. Obranu hradu dokonca zveril len jednému svojmu vojakovi a sám odišiel pod hrad, aby útočníkov napadol so zvyšnými vojakmi. Samozrejme, že podľahol tureckej presile a veliteľa slameného vojska si rozchichúňaní Turci nechali na hrade ako dvorného blázna.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár