Sklabiňa

Poloha objektu

Zrúcanina hradu na návrší zalesneného kužeľovitého kopca nad obcou Sklabinský Podzámok, na rozhraní Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry.

Nadmorská výška: 605 m

49° 03' 16.25" severnej šírky
19° 01' 09.39" východnej dĺžky

Prístup a okolie

K zrúcanine sa dostaneme z cesty spájajúcej obec Sklabinský Podzámok a Sklabiňu. V smere od Sklabinského Podzámku - na konci obce odbočíme vľavo na smer do Sklabine. Po prvej ľavotočivej zákrute sa nachádza odbočka vpravo (poľná cesta). Na protichodnej strane cesty je aj smerová tabuľa, ktorá ukazuje smer prístupu k hradu. Ak sa na hrad vyberiete autom, odporúčam zaparkovať niekde v obci Sklabinský Podzámok a vydať sa na hrad pešo, cesta vám nezaberie viac ako 20-25 minút. V prípade, že to risknete tak ako aj my, je možné auto odstaviť priamo pri spomínanej odbočke popri hlavnej ceste, je tam však len málo miesta. Odtiaľ je to pešo už len kúsok, odhadom nejakých 10-15 minút. V extrémnom prípade je možné autom prejsť až pod hrad, avšak ak nemáte dobré terénne auto, túto možnosť neodporúčam.

Z obce Sklabinský Podzámok vedú značkované chodníky do Veľkej Fatry na Kľak (1394m) a cez Kantorskú dolinu na Jarabinú (1394m). V blízkosti zaujímavá destinácia - Katova skala. Nachádza v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra vo výške 927 m.n.m nad Kantorskou dolinou a obcou Sklabinský Podzámok.

Okolité hrady: Blatnica

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Zachovaná je značná časť muriva kaplnky s gotickými klenbami, časti veže a palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Na kaplnke sú zachované aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily.

Najstaršou časťou hradu je horný hrad s nepravidelným pôdorysom s vnútorným nádvorím, ktoré bolo postupne zastavané obytnými a hospodárskymi budovami. Dominantou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. Hrad bol v r.1460-1480 prestavaný a rozšírený o predhradie na severnej strane, ktoré bolo neskôr opevnené dvoma polygonálnymi baštami. V r.1554 bolo dostavané druhé predhradie chránené baštou.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2012

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

V písomných správach sú o hrade zmienky od r.1309, keď patril zvolenskému županovi magistrovi Dončovi, ktorého historici pokladajú aj za jeho stavebníka. V iných zdrojoch sa ako jeho historicky najstarší majiteľ spomína akýsi Václav Sylburg. Hrad sa v r.1339 stal kráľovským majetkom. Kráľovná Mária v roku 1383 darovala hrad Jurajovi Bebekovi, ktorý ňou bol súčasne vymenovaný za župana turčianskej a liptovskej oblasti. Bebekovcom bol hrad Sklabiňa a ich majetky skonfiškované v roku 1403 za postavenie sa proti kráľovne Márii a jej manželovi Žigmundovi. Kráľ Žigmund dal hrad opevniť až dvojmetrovým múrom, ktorého pozostatky sú znateľné aj dnes.

V rokoch 1410-1470 mal hrad v zálohu Ondrej Balický a jeho rod. Počas ich panstva v r.1436 po útoku husitov hrad vyhorel. V r.1470 kráľ Matej Korvín daroval hrad Sklabiňu, aj časť liptovského kniežatstva istému Jánovi Ernestovi a to pravdepodobne za podporu a pomoc vo vojne. V roku 1493 kráľ Vladislav II. dal Sklabiňu ako zálohu Petrovi Pokymu a v r.1505 obsadil Sklabiňu Ján Zápoľský, ktorý ju výrazne opevnil. No nevládol na nej dlho, lebo musel opustiť všetky svoje majetky na Slovenku a ujsť do Poľska. Hrad sa následne stal majetkom kráľa Ferdinanda I., ktorý sa na hrade zdržiaval do roku 1534. V r.1527 Ferdinand I. Habsburský daroval polovicu hradu a jeho panstva Františkovi Révayovi, ale druhú dal do zálohu Ladislavovi a Mikulášovi Makedonským. V roku 1540 Révayovci získali do vlastníctva aj druhú časť hradu a celý hrad im patril až do polovice 20.storočia. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Za Thökölyho povstania v roku 1679 Sklabiňu dobyli povstalecké vojská na čele s Michalom Bakošom a v roku 1687 hrad Sklabiňu napadli.

Keď sa v polovici 18.storočia presídlila správa stolice do Martina, hrad úplne stratil svoj pôvodný význam. Jadro hradu natoľko spustlo, že sa v r.1800 zrútila aj klenba kaplnky. Severný renesančný palác, tzv. kaštieľ, využívali Révayovci ako letné sídlo a zároveň aj ako rodové múzeum až do 20.storočia. Jeho koniec nastal v r.1944, keď ho vypálili nemecké vojská, pričom bašty v okolí hlavnej brány spustli až v druhej polovici 20.storočia.

Osobnosti a panovníci

Jeden z najmocnejších pánov 14.storočia, potomok rodu Gyarmati Balassa. Obsadil viacero hradov hlavne vo Zvolenskej župe a Honte. Bojoval po boku Karla I. Bol mu oddaný a verný, ba dokonca mu v jednej bitke vlastným telom zachránil život. Dostal od kráľa veľké územie s mnohými hradmi: Turiec, Trenčianska župa a dokonca mu patrila aj Orava. Donč sa stal v roku 1313 zvolenským veľžupanom. V rokoch 1313 až 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok.

bol krajinský hodnostár, palatín (od r. 1492), vojvodca a silný spojenec kráľa Mateja Korvína, mladší brat Imricha Zápoľského. Začínal skromne ako kapitán vojenskej posádky v Ostrihome, no rýchlo dosiahol najvyššie hodnosti. V rokoch 1474 – 1481 bol gubernátorom Sliezska a Lužíc a v rokoch 1487 – 1499 županom Spišskej stolice. V roku 1474 prenikol s vojskom až ku Krakovu a odmenou získal panstvo a hrad Trenčín. Trenčiansky hrad svojim bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Hlavné zásluhy si získal Zápoľský za bojov kráľa Mateja Korvína proti cisárovi Fridrichovi III. v Rakúsku. V rokoch 1484 – 1485 s Matejom Korvínom neúspešne obliehal Viedenské Nové Mesto. Po dobytí Viedne sa stal v roku 1485 rakúskym krajinským kapitánom a správcom obsadeného územia Rakúska. Viedeň si zvolil za svoje sídlo. Významnú úlohu zohral pri dosadení Jagelovcov na uhorský trón. Na sklonku života bol najbohatším magnátom Uhorska, vlastnil sedemdesiatdva hradov a panstiev. Do histórie Slovenska sa o. i. zapísal ako stavebník známej kaplnky Zápoľskovcov v Spišskom Štvrtku. V rokoch 1493 – 1499 dal vystavať pri kostole v Spišskej Kapitule rodinnú pohrebnú kaplnku, v ktorej bol po smrti i pochovaný. Dal prestavať Trenčiansky a Spišský hrad a vybudovať na nich nové, po ňom pomenované paláce.

Révayovci majú pôvod v Sriemsku a sú známi od samého začiatku 13.storočia. Po Moháči prichádzajú na Slovensko a usadzujú sa v Turci. František I. (zomrel 1.novembra 1553) získal roku 1527 polovicu Sklabinského hradu, druhú polovicu roku 1540. Rod roku 1540 získal aj Blatnický hrad a o rok neskôr dedičné županstvo v Turčianskej stolici. Roku 1556 a 1635 sú Révayovci povýšení na barónov a 17.júna 1723 na grófov.

Povesti a legendy

Legenda o hrade

Hrad začal stavať na Katovej skale otec, ktorého dcéru tam strigôň včaril do kameňa, lebo mu zanovito odmietala ísť za ženu. Čo cez deň zbudovali, do rána bolo za dolinou. Tak vyrástla Sklabiňa na vŕšku oproti bralu, kde deva podnes čaká na odkliatie.

Povesť o hrade

Počas búrok počuť na hrade dunivé kroky, rinčanie reťazí a zbraní a iné zvláštne zvuky. Tiež údajne vidno preháňať sa rytiera bez tváre v tmavom plášti. Pod hradom žil aj had s hlavou veľkou ako teľa, kto ho zazrel, nevládal sa pohnúť z miesta.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

Hrad je voľne prístupný. Je tam síce oznam o vstupnom 1 EUR, avšak počas našej návštevy tam nebol nik, kto by vstupné vyberal. I keď sa nám zdá zvláštne vyberať vstupné do zrúcaniny ...

Pridanie fotografie