Historické názvy objektu

Pelsűcz, Pelsucz, Pleschnitz, Pelschőtz, Plessowce, Pleissnitz, Plessiwec, Plěssuwce, Plesuck, Pelsüc, Pelsőc, possesio Plysouch cum castrum

Poloha objektu

Zvyšky Plešiveckého hradu sa nachádzajú v obci Plešivec neďaleko Rožňavy, na okraji Slovenského Krasu.

Nadmorská výška:218 m

48° 32' 50.72" severnej šírky
20° 24' 04.70" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Zvyšky obvodového muriva gotického vodného hradu Plešivec sa nachádzajú v oplotenej záhrade na súkromnom pozemku, navyše ukryté za zástavbou. Je pomerne obtiažne ho nájsť. Objekt sa nachádza na Hradnej ulici priamo v obci Plešivec. Je potrebné nájsť štyri vedľa seba stojace paneláky /v smere na Rožňavu/. Zvyšky hradu sú hneď oproti panelákom. /pomôcka - nájdete tu medzi hradom a panelákom aj detské preliezačky/. Chcel by som upozorniť na to, že na väčšine máp je poloha Plešiveckého hradu mylne vyznačená na vrchu nad mestom, kde sa však žiadne stopy po hrade nenašli!

K zaujímavostiam v obci určite patrí aj napr. ranogotický reformovaný kostol sv. Juraja. Z jednotlivých planín Slovenského krasu je pre turistiku najpríťažlivejšia národná prírodná rezervácia Plešivecká planina. Najznámejšou priepasťou, ktorá sa skrýva v podzemí Plešiveckej planiny je Zvonivá jama. V jej okolí sa nachádza priepasť Zombor, Vlčia jama a Veľká Salanka. Vo východnej časti planiny možno nájsť Veľkú Peňažnú priepasť (Peňažnica). V juhovýchodnej časti Plešiveckej planiny je ukrytá Diviačia priepasť, kde v hĺbke 75 m objavili asi 3 000 rokov starú kostru diviaka. Neďaleko sa nachádza známa jaskyňa Domica.

Okolité hrady:Brzotín, Krásna Hôrka, Štítnik

Interiér a exteriér

Pravdepodobne išlo v minulosti o mýtnicu (budova, kde sa vyberalo mýto), ktorá bola počas tureckého vpádu opevnená. Miesto tohto prakticky zaniknutého hradu pripomína iba zachovaný 10m úsek kamenného múru, vysokého asi 6m, hrubého asi 0,8 m, nachádzajúceho sa v záhrade na súkromnom pozemku.

Z tvaru parciel v okolí a tiež aj analógie blízkeho hradu Štítnik len možno usudzovať pôvodný tvar Plešiveckého hradu. Pravdepodobne sa jednalo o štvorcový rozmer (42x44 m), ku ktorému boli pristavané obytné a hospodárske budovy. Tiež len môžeme predpokladať, že obranné systémy hradu využívali okolité vodné toky - konkrétne riečku Slaná. Žiaľ, o tomto hrade vieme len veľmi málo, dokonca okolopostavené bytovky znemožňujú ďalší hlbší archeologický výskum. Nad mestom sa týči vrch s názvom Óvár, čo znamená hrad, starhrad - 430 m n.m. Je možné, že sa tu tiež nachádzal kedysi nejaký hrad, avšak nenašli sa po ňom žiadne stopy.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2008

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

V dejinách rodu Arpádovcov je málo takých miest, ktorých názov vznikol skôr ako usadlosť sama. Medzi takého patrí jedna z najstarších usadlostí Gemerskej župy – Plešivec. V 12.storočí slovo Plešivec /vtedy samozrejme iný názov/ nebolo názvom usadlosti alebo mestečka v dnešnej forme. Takto bol pomenovaný obrovský súbor majetkov, tiahnúcich sa od Ardova cez Štítnik až ku Brzotínu. Názov úzko súvisí s Veľkým vrchom, pre ktorý je charakteristická jeho plešatosť. Ešte aj dnes ho zdobí množstvo holých skál. Tento vrch sa nazýval plešivým, bol teda inšpirátorom pomenovania neskoršej usadlosti – Plešivec. Slúžil tiež ako informačno – orientačný bod pre množstvo kupcov, obchodníkov i cestujúcich, ktorých cesta viedla cez tieto končiny.

Zakladateľom hradu bol pravdepodobne Dominik Bebek okolo r.1307. Pri deľbe panstva medzi členov rodu v r.1320 sa hrad výslovne spomína ako Dominikovo dielo. V r.1440 sa začala občianska vojna medzi kráľovnou Alžbetou a prívržencami Vladislava I. Neskôr sa v župe objavili vojská Jana Jiskru, ktoré tu pobudli 20 rokov. V novembri 1526 sa dostáva za podpory svojich prívržencov na trón Zápolya, najbohatší statkár v krajine. Avšak hospodárska situácia sa rapídne zhoršuje, čo sa prejavuje aj v živote Plešivca a jeho okolia.

Najslávnejším obdobím bolo obdobie vlády Jána Veľkého, ktorý bol finančníkom kráľa Žigmunda Luxemburského. Na dvoch mostoch rieky Slanej sa začína vyberať mýto. Nie je vylúčené, že hrad plnil funkciu mýtnej stanice - mýtnice. Kráľ neskôr obec i okolité územie daroval rodu Ákošovcov, z ktorého pochádzali i Bebekovci. Hrad patril tomuto významnému rodu Bebekovcov až do ich vymretia v druhej polovici 16.storočia. V polovici 16.storočia došlo k vpádu Turkov. V r.1556 úplne zničili Jelšavu, podpálili okolo 160 domov. Ten istý osud postihol v roku 1558 aj Plešivec. Okolnosti, ktoré boli pre Plešivec doteraz výhodné, ako napríklad hlavná cesta z hľadiska obchodu, sa stali teraz osudnými. Stále premávajúce turecké hordy bezohľadne drancovali obyvateľstvo a ničili majetky. Juraj Bebek II. bol posledným z rodu Bebekovcov. Odolával tureckému náporu, avšak v r.1558 bol zranený. V r.1562 ho Osmania zajali a iba o tri roky vďaka novozvolenému panovníkovi Jánovi Žigmundovi sa mu podarilo zo zajatia dostať. Za to však panovník očakával jeho podporu. Za túto zradu kráľ a cisár Maximilián II. Habsburský poslal veľkú armádu na čele s Lazarom Schwendim proti nemu. Cisárske vojsko v r.1566 obsadilo hrady Krásna Hôrka, Plešivec, a po štyroch dňoch ostreľovania padol aj Szadvár. Cisárske vojsko hrad Plešivec dobylo a zbúralo. Juraj Bebek zomrel v r.1567 a s ním vyhynul aj rod Bebekovcov, nakoľko nemal žiadnych mužských potomkov.

Z hradu dnes zostala zachovaná len nepatrná časť hradnej steny. Objasnenie histórie a pôvodu tohto hradu by určite priniesol hlbší archeologický výskum, ktorý sa žiaľ, neuskutočnil ešte pred výstavbou bytoviek v okolí objektu.

Osobnosti a panovníci

Bebekovci sa v dejinách objavili niekedy začiatkom 13.storočia. Ich pôvod siaha k Ákošovcom. Dominik /Domonkos/ Bebek začal ako prvý používať meno Bebek. V súvislosti s Plešivcom sa spomína najmä Ján 'Veľký', syn Ladislava Bebeka z Plešiveckej vetvy. Ján bol finančníkom panovníka Žigmunda a stal sa aj gemerským išpánom. Jedným z posledných členov rodu Bebekovcov bol Juraj Bebek II. - syn Františka Bebeka. Juraj pôsobil ako gemerský hlavný išpán z vôle kráľa Ferdinanda Habsburského. Zúčastnil sa protitureckých bojov, avšak v r.1558 bol zranený. V r.1562 sa ocitol v tureckom zajatí a len o tri roky sa zo zajatia dostal vďaka panovníkovi Jánovi Žigmundovi. Za to sa však Juraj musel postaviť na stranu Žigmunda. Za túto zradu cisár Maximilián II. Habsburský poslal veľkú armádu na čele s Lazarom Schwendim proti nemu. Vojsko v r.1566 obsadilo hrady Krásna Hôrka, Plešivec, a po štyroch dňoch ostreľovania padol aj Szadvár. Juraj Bebek zomrel v r.1567 a sním vyhynul aj rod Bebekovcov. Zostali po ňom len dve dcéry.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Bebekovci podľa povesti odvodzovali svoj pôvod od pastierov. Jeden z nich pri pasení natrafil na ložisko vzácnych rúd. Na radu svojej ženy, krásnej Idy, ligotavé hrudy ponúkol kráľovi a vypýtal si za ne povolenie postaviť si sedem košiarov. Rod Bebekovcov v čase svojej najväčšej moci na začiatku 16.storočia vlastnil sedem hradov /medzi nimi i Plešivec/, z ktorých za najvýznamnejší považoval Krásnu Hôrku.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár