Historické názvy objektu

castrum Nitra, Nitria, Nitriense

Poloha objektu

Nitriansky hrad sa nachádza priamo v meste Nitra, na vápencovom kopci v Nitrianskej pahorkatine, neďaleko vrchu Zobor pri konci pohoria Tríbeč.

Nadmorská výška:218 m

48° 19' 05.32" severnej šírky
18° 05' 13.16" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Hrad môžeme nájsť úplne jednoducho, nakoľko je dominantou mesta Nitra. Z pešej zóny (Štefánikova trieda, Svätoplukovo námestie) sa vyberieme smerom na Župné námestie a odtiaľ po Kráľovskej ceste miernym stúpaním až k objektu hradného komplexu. Ak sa rozhodnete hrad navštíviť autom, je možné sa dostať až na Župné námestie a odtiaľto už len malý úsek peši.

Medzi významnú archeologickú lokalitu patrí menšia jaskyňa, ktorá sa nachádza na severnej strane hradnej skaly pod múrmi opevnenia. Nad mestom sa rozkladá rekreačná oblasť lesopark na Zobore a výrazný bralnatý vrch Zobor (588m). Nádherný výhľad na okolie mesta a strednú časť pohoria Tríbeč.

Okolité hrady:Gýmeš, Oponický hrad, Čierny hrad

Interiér a exteriér

Hrad je v súčasnosti celkom zachovaný, je sídlom Archeologického ústavu SAV a v jeho areáli sídli aj biskupský úrad.

Na najvyššom bode hradného brala stojí jednoloďový gotický Horný kostol s opornými piliermi na severnej strane. Na východnej strane v Hornom kostole sa za oltárom nachádzajú zvyšky gotických prípor s valenou pruskou klenbou s lunetami. Najstaršou časťou vnútorného zariadenia je kovová krstiteľnica z r.1643. Ku kostolu sa pripája štvorkrídlový barokový palác, pôvodne obklopený otvorenými arkádami. Prístupný je barokovým portálom z južnej strany nádvoria. Na severnej strane paláca sa zachovalo dnes už zamurované gotické okno s kružbou. Vo vnútri paláca sa zachovali barokové valené klenby s lunetami a klenby so štukovou ornamentikou.

Dominantou hradu je vysoká, pôvodne renesančná veža s poslednou barokovou prestavbou. Medzi vežou a palácom, je prístavba schodišťa. Z východnej strany je k veži pristavaná dvojposchodová budova, na prízemí je sakristia, na poschodiach kapitulárny a biskupský archív.

Dolný kostol, situovaný medzi Horným kostolom a renesančnou vežou, má zachovanú najstaršiu architektúru hradu - románsku stavbu kaplnky s podkovovitou svätyňou a časťou lode. V Dolnom kostole sa nachádzajú renesančné náhrobky nitrianskych biskupov a množstvo pozoruhodných oltárov. Areál budov bol pôvodne opevnený. Z opevnenia sa zachovala iba časť, pripájajúca sa ku gotickej svätyni. Na juhovýchodnom nároží stála gotická Vazulova (Vasilova) veža, neskôr prestavaná. Renesančno-barokové opevnenie je rozvinuté hlavne na južnú stranu, odkiaľ mohlo dôjsť pravdepodobne k útokom na hrad. Okrem priekop a hradieb k opevneniu hradu patria aj veľké bastióny, ktoré sú aj na severovýchodnej a severozápadnej strane.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2007-2008

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

Hradný vrch bol pravdepodobne súčasťou aglomerácie Nitrava - Conservio Bagoariorum et Carantanorum: Nitrawa už okolo r.830, za čias kniežaťa Pribinu. Dokonca už vraj v r.828 tu salzburský biskup Adalram svätil kostol. Po r.833 sa do Nitry dostal knieža Mojmír, ktorý Pribinu vyhnal. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk a v rokoch 880 - 892 tu bolo aj biskupské sídlo. Začiatkom 11.storočia kráľ Štefan vyhlásil za svojho následníka syna Imricha, čo vyvolalo nesúhlas Vazula, ktorý sa pokladal za právneho následníka trónu. Odporujúceho Vazula však panovník zavrel do Nitrianskeho hradu. V r.1031 však pri poľovačke Imrich zomrel - hovorí sa, že na neho spáchal atentát Vazulov svokor Tonuzoba. Panovník, keď sa dozvedel, že jeho jediný syn bol zavraždený, vykonal nesmiernu pomstu na Tonuzobovi - spolu s jeho manželkou ich za živa pochoval. Vazula surovo mučil až kým neoslepol a neohluchol. Nie je známe, či Vazul toto mučenie prežil, ale viac o ňom v histórii zmienka nie je. V r.1042 cisárske vojská Henricha III. hrad podpálili. V rokoch 1064 - 1070 sa spomína na hrade bazilika sv. Emeráma, do ktorej uložili pozostatky sv. Ondreja a Beňadika.

Počas tatárskeho vpádu v roku 1241 hrad statočne odolával a poškodil ho až v r.1271 požiar počas obliehania Přemyslom Otakarom II. Po požiari obnovili nielen kostol, ale pravdepodobne aj opevnenie hradu. V r.1288 sa pevnosť, obohnaná románskou kamennou hradbou, stala vlastníctvom nitrianskeho biskupstva. K prestavbe románskeho areálu došlo v rokoch 1333-1355, keď pravdepodobne na mieste staršej románskej stavby postavili gotický kostol. Západne od neho stál gotický palác. Starú románsku kaplnku čiastočne preklenuli gotickou klenbou. Za kráľa Žigmunda vybudovali v prvej polovici 15.storočia nové hradné opevnenie, aj z toho sa však zachovalo málo, pretože v roku 1465 znovu spustošilo hrad vojsko kráľa Mateja Korvína.

K ďalším opevňovacím stavbám na hrade došlo v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, keď postavili renesančný hradný palác a novú vnútornú hradnú bránu. V rokoch 1622-1644 bol prestavaný gotický kostol a bol rozšírený románsky kostolík. Turecké vojská však objekty opätovne poškodili. Hrad po mnohých vojnových konfliktoch postupne nadobúdal svoju konečnú podobu. Významné je bastiónové opevnenie, vybudované v r.1673-1674, iniciované biskupom Tomášom Pálfym. K veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade však až po skončení povstania Františka Rákócziho na začiatku 18.storočia, keď prestavali tzv. horný kostol a vybudovali nový biskupský palác. Stále prestavby hradu takmer úplne zotreli jeho pôvodnú podobu. Zachovala sa z nej iba časť románskeho kostola sv. Emeráma z prvej polovice 13.storočia. Z gotického obdobia ostala časť múru a veľký gotický (horný) kostol z prvej polovice 14.storočia. Zo 16.storočia sa zachovala vnútorná hradná brána. V relatívne dobrom stave sa zachovali len stavby z konca 17. a 18. storočia.

Osobnosti a panovníci

Panstvo Pribinu – prvého historicky známeho slovenského kniežaťa - sa rozprestieralo od Hornádu po rieku Moravu. Na nitrianskych pahorkoch dobudoval opevnené sídla. Pod Zoborom dal vybudovať útočištné hradisko a v Nitre kresťanský kostol, ktorý okolo roku 828 vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Bol to prvý písomne doložený kresťanský kostol nielen v strednej, ale celej východnej Európe. Jeho kniežatstvo napadol roku 833 Mojmír a obsadil Nitru. Pribina a jeho syn Koceľ si zachránili životy útekom. Pribinu prijal do svojich služieb východofranský panovník Ľudvít Nemec ako vazala a v roku 839 mu pridelil územie v Dolnej Panónii, ktoré mu v roku 847 daroval do dedičného vlastníctva. Pribina v okolí Blatenského jazera vytvoril nové kniežatstvo - Blatnohrad. Zomrel v roku 861 pravdepodobne v bojoch počas vzbury Karolmana proti svojmu otcovi Ľudovítovi Nemcovi. Po smrti Pribinovho syna Koceľa (okolo 876) pripojil toto kniežatstvo k svojej ríši Svätopluk

bol cca. od 830 moravské, od roku 833 veľkomoravské knieža. Okolo roku 833 vyhnal nitrianske knieža Pribinu a spojením oboch kniežatstiev vznikol nový štátny útvar Veľká Morava. S pôsobením Mojmíra I. je spojený významný úsek dejín Slovenska z 9.storočia. Moravskému kniežaťu Mojmírovi náleží zásluha za zjednotenie moravsko-slovenských kmeňov vo vyšší útvar, opierajúci sa o Moravu a Dunaj a uznávajúci zvrchovanosť Franskej ríše, bez hlbšieho záujmu o to, čo sa práve dialo v západnom susedstve. Mojmíra možno pokladať za tvorcu druhej slovanskej ríše, ktorú byzantský cisár Konštantín Porfirogennetos, neskoršie nazval Veľkou Moravou. Táto ríša sa skladala z územia dnešného Slovenska (išlo zväčša o južné kraje, pod úpätím Západných Karpát) a z povodia Moravy

bol od 50.rokov 9.storočia kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, potom 871-894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy (mal titul kráľ - rex). Dátum jeho narodenia nie je známy, zomrel v roku 894. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Vežu na východnom nádvorí hradu volajú Vazilova. Hoci bol z jej okien pekný výhľad na príbytky poddaných, ten, kto v nej bol uväznený, podhradie vidieť nemohol. Hoci do jej okien prenikal spev vtákov, spútaný človek vo veži nič nepočul. Oslepili ho a do uší mu naliali olovo. Takto trpel v 11. storočí Vazil, synovec uhorského kráľa Štefana I., ktorý mal byť následníkom trónu. Mních Fulgentius vtedy vyslovil kliatbu: za dve vyhasnuté oči kniežaťa Vazila, ktoré svietili ako dve slnká, bude v meste dva dni tma. Podľa starých záznamov naozaj zaplavila mesto tma v podobe obrovských rojov kobyliek, ktoré úplne zničili úrodu. Ktovie čo bolo na mieste hradnej studne v časoch, keď cez východné nádvorie vliekli Vazila do veže. Súčasná studňa vytesaná do obrovskej skaly, totiž pochádza až z čias gotického opevnenia. V hĺbke 62 metrov, ktorá je na úrovni hladiny rieky Nitry, žblnká voda.

Povesť o Svätoplukovi

V nádhernej dvorane nitrianskeho hradu ležal na posteli staručký kráľ Svätopluk. Oči mu zhasínali ako lúče slnca pred západom. Svätopluk cítil, že ho rýchlo opúšťajú sily. Pozrel na svojho najvernejšieho dvorana a prikázal mu, aby priviedol k posteli jeho troch synov: Mojmíra, Svätopluka a Predslava. - Deti moje, - hovoril Svätopluk slávnostným hlasom, keď si synovia stali pred ním pyšne ako tri jedle, - svieca môjho života dohára. Zanedlho sa rozlúčim s vami. Poputujem pred trón Najvyššieho zodpovedať sa zo svojho pozemského života. Ale prv, než by som vás opustil, čujte moje otcovské ponaučenie a vštepte si ho do sŕdc. Nahol sa z postele, vzal do trasúcich rúk zväzok prútov, podal ich najprv Mojmírovi, potom Svätoplukovi a Predslavovi, aby ich na kolenách polámali. Ani jeden zo synov zväzok prútov polámať nevládal. Synovia pozerali na otcovo počínanie nechápavo, udivení. - Nedivte sa, - povedal otec. Rozviazal prúty a dal každému synovi jeden z nich. - Polámte ich teraz!- Synovia bez veľkej námahy prúty polámali. Po otcovej tvári preletel víťazoslávny úsmev. Vystrel sa na posteli a povedal: - Učte sa na tomto príklade, deti moje. Lebo tak, ako ste nevládali polámať prúty vo zväzku ani vtedy, keď ste napäli všetky svoje mladé sily, nepremôže vás nepriateľ, keď budete spolu držať, a ako ľahko ste polámali každý prúd osobitne, tak ľahko vás premôžu vaši nepriatelia, keď sa budete medzi sebou hašteriť a biť a keď nebudete svorne spolu bojovať. Toto vám odkazuje váš otec! Buďte svorní, milujte sa vospolok a potom nebude moci, ktorá by vás premohla. Týmto spôsobom kráľ svojim potomkom demonštroval potrebu svornosti, pretože len tá im mohla zaručiť neporaziteľnosť a krajine blahobyt. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 si jeho synovia Mojmír, Svätopluk a Predslav napriek otcovmu varovaniu Veľkú Moravu rozdelili. Vojnami oslabená krajina sa v roku 906 rozpadla.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár