Historické názvy objektu

Likova, Likavka, Lichwa

Poloha objektu

Zrúcanina sa nachádza na návrší Chočského podhoria Liptovskej kotliny asi 1 km na sever od obce Likavka v okrese Ružomberok.

Nadmorská výška:630 m

49° 06' 19.42" severnej šírky
19° 18' 43.82" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Zrúcanina bola sprístupnená len nedávno. Výstup na hrad je mierne náročný. Hneď na kraji obce Likavka v smere od Dolného Kubína je odbočka, kde môžeme zaparkovať auto, nakoľko ďalej je vstup autom zakázaný. Pešo sa miernym stúpaním dostaneme cez lúku až dôjdeme k rozcestiu. Odtiaľto si zvolíme cestu vpravo - je možné si cestu k hradu skrátiť, avšak odporúčam trochu dlhšiu ale rozhodne lepšiu cestu okolo, ktorá vás dovedie priamo k bráne hradu. Podstatné je držať sa červenej turistickej trasy vychádzajúcej z obce.

Hradný vrch tvorí prírodnú rezerváciu Choč, tesne pod hradom vedie trasa na Predný Choč. Pekný výhľad na dolný Liptov

Okolité hrady:Liptovský hrad

Interiér a exteriér

Na najvyššom mieste hradného návršia sa nachádza renesančne upravený gotický horný hrad. Medzi zrúcaninami palácov má malé nádvorie. Z archeologického hľadiska sú významné hlavne zachované gotické a renesančné architektonické články, obruby okien, portály, konzoly, strieľne, renesančná atika a smolné nosy na obranu hradnej prístupovej cesty. Mohutným opevnením so vstupom a baštami sa pýši dolný hrad. Hrad bol v poslednej dobe rekonštruovaný a upravovaný, takže v súčasnosti badať stopy po viacerých rekonštrukciách, hoci v mnohých prípadoch to z historického hľadiska hradu na pôvabe skôr ubralo. Hrad bol dosť "tvrdo" staticky zabezpečený. Bol spevnený hlavne horný hrad, kde sú vybetónované podlažia a tiahlami spojené obvodové múry. Dosť nepekne je zrekonštruovaná aj časť hradu nad vstupnou bránou. V dolnom hrade prebehla tiež rekonštrukcia, ktorej výsledkom sú pórobetónové tvárnice a keramika. Okrem týchto neprimeraných zásahov však stále pôsobí zrúcanina impozantne

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2009

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

Likava patrí k slovenským hradom bez maďarského ekvivalentu názvu, čo svedčí o etnicite obyvateľov Liptova a využití miestneho mena. Strážny hrad pri ceste z Liptova na Oravu dal pravdepodobne postaviť magister Donč okolo roku 1335. Po jeho smrti hrad pripadol kráľovskej komore a v roku 1397 sa ho dotklo ťaženie moravského markgrófa Prokopa a opolského kniežaťa Ladislava, pri ktorom hrad dobyli a nakrátko obsadili. V rokoch 1410 až 1415 pôsobila na hrade kráľovská stavebná huta, ktorá vykonala na hrade mnohé úpravy. V dvadsiatych rokoch toho istého storočia bol na hrade kastelánom Ján z Messenpeku, ktorého neskoršie pôsobenie je dobre známe aj na Morave. Keď okolo roku 1430 dostala Likavu kráľovná Barbora Cillská, Jánovým pričinením sa hradu zmocnili husiti, ktorých posádka ho opustila až v roku 1434.

Neskôr patril hrad Jánovi Huňadymu, ktorý ho obnovil a vystaval novú západnú bránu. Neskôr sa v dočasnom vlastníctve striedali Pongrácovci zo Svätého Mikuláša a Peter Komorovský. Od neho získal Matej Korvín panstvo naspäť v roku 1474 a po jeho smrti pripadlo jeho nemanželskému synovi Jánovi. V roku 1496 sa hradu násilím zmocnil Štefan Zápoľský, ale v spore jeho syna Jána s Ferdinandom I. Habsburským o uhorský trón dobyl Likavu v roku 1528 cisársky generál Katzianer. Poškodené sídlo dostal Ľudovít Pekry a podľa erbových nápisov z rokov 1533 až 1535 ho veľkoryso obnovil a prestaval.

V polovici storočia ho už však vlastnili Bátoriovci a roku 1566 hrad zakúpil vojvodca Ján Kružič z Lupoglavy. Ten sa v období tureckého ohrozenia postaral o dôkladné opevnenie. Obetoval tomu i obytné priestory a kaplnku vo východnom čele hradu, ktoré výrazne posilnil a umiestnil doň delové komory, čím ho premenil na polygonálnu delovú baštu. S vdovou po Kružičovi vyženil likavské panstvo Štefan Ilešházi, ktorý pravdepodobne prestavbu ukončil. Za Gašpara Ilešháziho bola ešte roku 1642 postavená prvá východná brána, ale v polovici 17. storočia získal hrad kniežací rod Thokolyovcov.

Štefan Thokoly za vysokú cenu konečne zabezpečil hradu vodný zdroj - studňu. Okrem toho boli opäť upravené, výškovo vyrovnané paláce a ich fasády. Štefan navyše od roku 1651 budoval obrovské západné predhradie, dnes takmer stratené v lesnom poraste. Tri okrúhle bašty (bolo ich vraj päť) spájala hradba tiahnuca sa po hrane terénnej terasy, pred ktorou bola čiastočne vyhĺbená priekopa. Ani to pri obliehaní cisárskym vojskom v roku 1670 nepomohlo a po týždni generál Heister hrad dobyl. K opätovnému obsadeniu povstaleckými oddielmi Thokolyovcov a cisárskymi vojskami došlo aj v roku 1678, a preto sa začalo s úpravou hradu na trestnicu. Ale po povstaní Františka II. Rákociho erár došiel už v roku 1707 k rozhodnutiu hrad demolovať. Odvtedy sa stav hradu stále zhoršoval.

Keď sa v roku 1975 zrútilo okolie nárožia najviac ohrozeného severného paláca, konečne sa presadila snaha o záchranu. Od r. 1980 sa uskutočnil na hrade archeologický výskum a začali sa konzervačné práce.

Osobnosti a panovníci

Jeden z najmocnejších pánov 14.storočia, potomok rodu Gyarmati Balassa. Obsadil viacero hradov hlavne vo Zvolenskej župe a Honte. Bojoval po boku Karla I. Bol mu oddaný a verný, ba dokonca mu v jednej bitke vlastným telom zachránil život. Dostal od kráľa veľké územie s mnohými hradmi: Turiec, Trenčianska župa a dokonca mu patrila aj Orava. Donč sa stal v roku 1313 zvolenským veľžupanom. V rokoch 1313 až 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok.

bol slovinský aristokrat a armádny veliteľ. Katzianer sa zúčastnil Ferdinandovej uhorskej kampane v r. 1527-1528 proti vojvodovi Transylvánie Jánovi Zápoľskému. Vyznamenal sa tiež v bitke pri Tarcal v septembri 1527 a najmä v bitke pri Szina v marci 1528, ale kvôli násiliu a neviazanom správaní svojich vojakov ho spoločnosť nenávidela. V roku 1537 bol veliteľom armády 24 000 mužov pri obliehaní Osijeku. toto obliehanie skončilo neúspešne a Katzianer bol obvinený z úteku a opustenia svojho vojska. Bol zatknutý a poslaný do Viedne, ale unikol pred verdiktom súdu, ale neskôr bol zavraždený mladým grófom Nikola Subic Zrinskim, ktorý ho pobodal počas večere.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Na obľahnutej Likave hradný pán s pomocou sluhu zakopal v noci poklad. Jediného svedka sťal a v nastávajúcom boji sám prišiel o život. Skryté cennosti stráži popravený čeľadník, ktorý o polnoci chodieva hradom s hlavou pod pazuchou.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár