Historické názvy objektu

Leva, Lewentz, Levitz, Léva, Castrum Lewa

Poloha objektu

Zrúcanina hradu na trachytovom pahorku, situovaná na styku Hronskej nivy a Ipeľskej pahorkatiny v meste Levice.

Nadmorská výška:163 m

48° 13' 18.41" severnej šírky
18° 36' 05.08" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Hrad sa nachádza priamo v meste Levice, na jeho konci, kde sa jednoducho dostaneme peši aj autom. Od hlavnej autobusovej stanice sa dostaneme do centra mesta po ulici Ľ.Štúra. Z centra nás ulica Sv. Michala zavedie až k hradu. Táto cesta peši trvá okolo 30 minút. Najjednoduchší prístup je autom. Držíme sa hlavného ťahu, ktorý prechádza cez Levice - Turecký rad, až kým sa nedostaneme k obchodnému domu Tesco a Hypernova. Hrad sa nachádza hneď oproti obchodným domom na druhej strane cesty.

Zaujímavé je Tekovské múzeum, ktoré sa nachádza priamo pri hrade. V blízkosti mesta Levice (asi 6km) sa nachádza rekreačná oblasť Margita-Ilona s možnosťou kúpania. Na JV od mesta asi 4km sa nachádza vrch Vápnik (274 m), vyhliadkový vrch s pozorovateľňou.

Okolité hrady:Breznica, Hronský Beňadik

Interiér a exteriér

Dnes vyzerajú ruiny hradu stále zaujímavo a impozantne. V hornej časti hradu sa zachovali zrúcaniny gotického paláca, najstaršie opevnenia a časť kruhovej bašty, ktorá bola prestavaná v 19.storočí na letohrádok. V rámci pamiatkovej záchrany objektu v 70.tych rokoch 20.storočia boli ruiny horného hradu a opevnenie konzervované a v dolnom kaštieľi bolo umiestnené Tekovské múzeum.

Na hrade sa zachovali konštrukcie obvodových múrov, kamenné nárožné rámovanie, gotický portál vstupu do paláca, fragmenty omietok a opevnenia. Pri hrade sa nachádza kaštieľ, ktorý je vlastne jeho súčasťou. V kaštieli je v súčasnosti Tekovské múzeum (založené 1927), kde sú rôzne národopisné zbierky z oblasti Tekova, ale aj dokumentácia vývinu prírody a spoločnosti až po súčasnosť. Priestory využívané na múzeum majú renesančné krížové a lunetové klenby zo 16. a 17.storočia.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2007

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

Hrad bol postavený v druhej polovici 13.storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. V listinách sa spomína v r.1318. Počas stredoveku a renesancie často menil majiteľov. Patril Matúšovi Čákovi, kráľovi, kláštoru v Hronskom Beňadiku i viacerým šľachtickým rodinám. V r.1330 sa Zách Felicián pokúsil o atentát na panovníka, avšak neúspešne. Za trest, a aj ako upozornenie pre ostatných bola vyvraždená celá jeho rodina. Jedným z popravcov bol aj levický hradný kapitán, ktorý na hrade popravil Feliciánovu dcéru Šebe. V roku 1388 získali hrad Levickovci, potom Bečeovci, Šáraiovci. Jadro hradu tvoril gotický palác a opevnenie s kruhovou baštou. Hrad napadli v 15.storočí husitské vojská, ale nepodarilo sa im ho dobyť. Avšak spôsobili na hrade požiar. Po požiari v r.1434 hrad znovu prestavali. Od začiatku 16.storočia, keď sa postupne menili jeho majitelia (Harastiovci, Balassovci a Kallanichovci), došlo k rôznym prestavbám kvôli hroziacim tureckým nebezpečenstvám. Na jar v r.1544 ostrihomskí Turci v noci zaútočili na mesto aj levický hrad. Došlo k veľkej potýčke, mnohí šli brániť hrad priamo 'z postele'. Výborne pripravená delová obrana a radové strely z pušiek však turecké vojská odohnali na útek. Turci brali so sebou ukradnuté kone, stihli vyrabovať aj domy, ktoré aj podpálili. Menyhárt Balassa spolu so svojimi vojakmi sa ich vybrali prenasledovať, avšak zastihli už len krajnú obranu a vrátili sa späť do mesta. Medzitým dorazili aj maďarské vojská z 'protitureckých' okolitých hradov. Na Turkov natrafili pri obci Salka, kde došlo k veľkému krviprelievaniu na čele s kapitánom Ferdinandom Nyárim. Maďarské vojská po krvavej bitke rozprášili Turkov a zvyšok zahnali na útek. Podľa dostupných prameňov pri Salke padlo 500 Turkov. Odvtedy hrad plnil dôležitú protitureckú obrannú funkciu a hradnými kapitánmi boli stále nejakí významní činitelia.

Menyhárt Balassa však začal využívať nepokojnú situáciu a začal rabovať okolité poddanstvá. Na mnoho sťažností kráľ Ferdinand Habsburský zareagoval ráznou akciou na odchytenie Balassu. V lete r.1549 krajinský hlavný kapitán Nikolaus Salm na príkaz kráľa obsadil Balassove hrady - Levice, Čabraď a Sitno. Balassa medzitým utiekol do svojho vzdialenejšieho sídla a hrad za neho bránili vojská na čele s Tomášom Dačom. Po dlhšej obrane však kráľovské vojská hrad získali. Hrad sa potom dostal do rúk Jánovi Csehovi. Keďže však po jeho smrti nezanechal žiadneho potomka, hrad sa vrátil do kráľovských rúk. V r.1558 sa hradným kapitánom stal Štefan Dobó. Zaslúžil sa o prestavbu opevnenia hradu. Spočiatku budovali dreveno-hlinené provizórne opevnenie, ktoré postupne nahrádzali kamenným so systémom delostreleckej obrany. V južnej časti postavili poschodovú budovu, pôvodne prístupnú iba padacím mostom, na severe umiestnili delovú baštu. V dolnom nádvorí postavili renesančný kaštieľ. Nový obranný systém chránili aj palisády a bol natoľko odolný, že v r.1578 Turci Levice márne obliehali. Vonkajšie opevnenie dokončené 1635 nadviazalo na opevnenie mesta.

Medzitým, v r.1568, sa však Štefan Dobó dostal za mnohé obvinenia do väzenia, z ktorého sa dostal až v r.1572. Avšak onedlho zomrel, a jeho majetky, medzi nimi aj levický hrad získal jeho syn Ferenc Dobó. Po jeho smrti v r.1602 hrad pripadol Viedenskej komore. V r.1640 kráľ daroval hrad kapitánovi Ladislavovi Csákymu. V novembri r.1645 vtrhli do mesta početné jazdecké a pešie turecké vojská s úmyslom rabovania, avšak vďaka tvrdej obrane boli prinútení k úteku. Po r.1660 hrad dostal do rúk rod Eszterházyovcov. Osudné dni nasledovali na jeseň r.1663, keď turecké vojská dobyli dôležitú pevnosť Nové Zámky, Nitru a Novohrad. Gašpar Bartakovich, levický hradný kapitán bez odporu odovzdal hrad tureckým vojskám, ktorí boli v početnej prevahe už pred stenami hradu. O rok neskôr však boli turecké vojská v známej bitke pri Leviciach porazené vojskom pod vedením vtedy známeho vojenského veliteľa L. de Souchesa. Levický hrad znovu dobre opevnili. Počas kuruckého povstania hrad na kratší čas obsadili v r.1682 vojská Imricha Thökölyho. V r.1696 pustošil okolie obrovský požiar, ktorý narobil škody aj na levickom hrade. Ešte horšou udalosťou bol však cisárov a kráľov príkaz na zničenie hradu v r.1702. Pomocou pušného prachu hrad vyhodili do vzduchu, no napriek tomu ešte zostal ako-tak obranyschopným.

Poslednou vojenskou udalosťou bol útok Rákócziho vojsk na čele s Ladislavom Ocskayom, ktorí po krátkom obliehaní hrad obsadili. V nasledujúcom mesiaci však cisársky generál Schlick prekvapil a rozdrvil povstalcov so svojimi 7200 žoldniermi a 12 delami. Len po víťaznej bitke pri Zvolene dokázali kurucké vojská opäť obsadiť hrad. V r.1705 zasadala v meste povstalecká dvorná rada. V r.1708 sa cisársky veliteľ Heister po neúspešnom obliehaní Nových Zámkov vybral obsadiť dôležité banské mestá. Turci zo strachu z presily podpálili levický hrad, ktorý už potom nezohral žiadnu vojenskú či obrannú úlohu. Eszterházyovci, ktorí získali majetky s hradom v 18.storočí, používali časti budov ako skladište. Poslednými súkromnými vlastníkmi Levického hradu boli Schőellerovci. Potom nastalo obdobie vyvlastňovania a ich rodina sa musela vrátiť do Rakúska. V 70-tych rokoch 20.storočia boli konzervované ruiny horného hradu a opevnenie, v dolnom kaštieli umiestnili Tekovské múzeum.

Osobnosti a panovníci

Felicián Zách bol priateľom Matúša Čáka a chcel pomstiť jeho smrť. Pokúsil sa zavraždiť vtedajšieho panovníka, ale nepodarilo sa mu to a čakal ho za to krutý trest. Jeho rodina bola za trest vyvraždená a bolo to vážne upozornenie pre ostatných, ktorí by čo i len pomysleli na atentát.

Menyhért Balassa začal využívať nepokojnú situáciu v krajine počas tureckých nájazdov a začal rabovať okolité poddanstvá. Na mnoho sťažností kráľ Ferdinand Habsburský zareagoval ráznou akciou na odchytenie Balassu. V lete r.1549 krajinský hlavný kapitán Nikolaus Salm na príkaz kráľa obsadil Balassove hrady - Levice, Čabraď a Sitno. Balassa medzitým utiekol do svojho vzdialenejšieho sídla.

Preslávil sa hlavne ako Egerský obranca hradu proti Turkom. Štefan sa po celý čas viacej prikláňal k Ferdinandovi Habsburskému ako Jánovi Zápoľskému. V r.1549 sa stal hradným kapitánom na hrade Eger, kde čelil mnohým osmanským nájazdom. Za odmenu dostal od panovníka hrady v Transylvánii. V r.1556, keď sa Transylvánia oddelila od Maďarska, získal Štefan levický hrad ako kompenzáciu.

Eszterházyovci patrili od 17.storočia k významným magnátom od čias Habsburskej ríše až po Rakúsko Uhorsko. Rod preslávil hlavne gróf Mikuláš Eszterházy (1583–1645) a jeho syn Pavol (1635–1713). Úspech rodu pramenil hlavne z lojality k rímsko-katolíckej cirkvi a panovníkovi zároveň. Boli majiteľmi mnohých území a pozemkov, ktoré získali od protestantov, prípadne im pripadli po odchode Turkov. Dlhé roky vlastnil rod Eszterházyovcov aj hrad Dobrá Niva či Levice.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Po nevydarenom atentáte na kráľovskú rodinu Karol Róbert prikázal vykynožiť rodinu Zacha Feliciána do tretieho kolena. Jeho nevinnú dcéru Šebe sťali pod Levickým hradom. Podnes sa tam zjavuje ako belostný prízrak, nakúka do zamrežovaných pivníc, hľadá muža s deťmi a na popravisku kľačieva do blednutia hviezd.

Hradná studňa

Smutnými príbehmi ‚dýcha‘ krvavá studňa v starej časti hradu. Dnes je studňa už zasypaná, ale boli časy, keď do nej Turci hádzali odsúdencov. Na stenách studne boli pozapichované ostne a meče, čiže, kým odsúdenec dopadol na dno, bol celý dorezaný.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár