Historické názvy objektu

castrum Kamariense, castrum de kamarun, castrum Comarum, Comora, Commora, Comarom, Komara

Poloha objektu

Komplex fortifikačných stavieb tvoriaci pevnostný systém je situovaný v Podunajskej rovine pri sútoku Dunaja a Váhu. Pevnosť bola postavená na mieste bývalého stredovekého hradu

Nadmorská výška:112 m

47° 45' 13.73" severnej šírky
18° 08' 07.94" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Komplex stavieb bývalej pevnosti sa nachádza priamo v meste Komárno - na kraji mesta pri sútoku Dunaja a Váhu. Návštevy pevnosti je potrebné ohlásiť v budove blízko pevnosti, kde si môžete zakúpiť vstupné lístky a rôzne historické dokumentácie. Vstup je len so sprievodcom.

Na opačnej strane Dunaja na maďarskej strane oproti našej pevnosti vidieť hviezdicovú pevnosť, ktorá bola v minulosti úzko spätá s druhou pevnosťou. Taktiež sa v maďarskom Komárome nachádza tzv. Igmándska pevnosť.
Pri ústí rieky Nitra do váhu sa nachádza Apálsky riečny polostrov, ktorý je chráneným územím. Vzácny lužný les s vodným vtáctvom.

Okolité hrady:

Interiér a exteriér

Priestory komárňanskej pevnosti sú v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Mnohé budovy pevnosti chátrajú a nesú následky "dočasného" pobytu ruských vojsk po roku 1968. Avšak niektoré priestory sa zútulnili a podľa možností sa zrekonštruovali a je možné v nich nájsť informácie a historické fotografie z celej histórie a vývoja pevnosti. Celé toto súvislé opevnenie delostreleckej obrany so zachovaním územia niekdajších valov a priekopy nadväzuje na rozsiahle mestské opevnenie. zachovala sa aj klasicistická bratislavská brána z r.1844 a trojarkádová stavba s klenutými prejazdmi.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2009

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Zväčšená satelitná mapa

Letecký pohľad na objekt

Pôdorys

História

Celý novodobý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej i Maďarskej republiky. Bola najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis : NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou). Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu dokonalý, nedobytný pevnostný komplex.
Vďaka výhodnej geografickej polohe územie Komárna bolo už aj v stredoveku dobre brániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Vďaka svojej výnimočnej strategickej polohe a včas vykonaných opevňovacích prác sa Komárno dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov.

V roku 1317 pevnosť bránil Matúš Cák Trenčiansky pred uhorským kráľom Karlom Robertom. 22. februára 1440 sa v pevnosti narodil kráľ Ladislav V. (Pohrobok). Po jeho úmrtí v r.1458 bol za kráľa Uhorska zvolený Matej Korvín, ktorý okrem Vyšehradu a Budína dal postaviť aj v Komárne renesančné paláce. Koncom 15. storočia sa dokázalo, že stredoveké hradby už nie sú schopné odolávať delostreleckému náporu. V prípade komárňanskej pevnosti sa nutnosť modernizovania ukázala v r. 1527, kedy vojská Ferdinanda I. po poldňovom ostreľovaní hradieb obsadili pevnosť, ktorú bránil Ján Zápoľský. Cisár ihneď poveril obnovou zničeného hradu talianskeho staviteľa Deciusa. Súčasne medzi hradom a pevnosťou vybudovali aj zemný val. Práce boli dokončené v r.1528.

V r.1529 hrad obliehali Turci pod vedením Solimana II., ba na krátky čas ho aj obsadili, lebo tamojšie cisárske vojsko zutekalo a hrad nechalo napospas osudu. Turci zanechali v hrade len strážne oddiely, takže už v r.1530 bol opäť v rukách Ferdinanda, ktorý ho však v r.1535 musel dať do zálohy Turkom. Po obsadení Budína Turkami v r.1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaliť fortifikácie a vybudovať nové, modernejšie. V r.1544 získal naspäť komárňanskú pevnosť a nariadil jeho prestavbu. Vyhotovením plánu poveril Pietra Ferraboscu, ktorý navrhol viacuhlový bastiónový systém. Výstavba pevnosti trvala 10 rokov. Povodeň v r.1570 však zapríčinila zrútenie prevažných častí hradieb. Pevnosť bola v r.1572-1592 znovu postavená. Dispozícia pevnosti bola taká, aby pod ochranou bočnej paľby kanónov umiestnených na vystupujúcich bastiónoch boli kryté kurtíny, celá šírka vodnej priekopy a bok i čelo susedného bastiónu. V r.1585 na ľavom brehu Váhu postavili palisádovú ohradu sv. Mikuláša a sv. Petra na pravom brehu Dunaja. Obe palisády boli vybudované pre 100 jazdcov. Ich úlohou bolo zadržanie útokov očakávaných z východu a z juhu.

Nová, zdokonalená pevnosť zažila zaťažkávaciu skúšku v r.1594, keď Turci so státisícovým vojskom bez úspechu celý jeden mesiac obliehali pevnosť. V rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná reťaz prelomila. Z tohto podnetu Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností: neďaleko Hlohovca pevnosť Leopoldov, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť" v Komárne. Výstavba Novej pevnosti trvala od r.1663 do 1673. mala väčšiu rozlohu ako Stará pevnosť, tiež v tvare päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou k dvom západným bastiónom Starej pevnosti. Z piatich bastiónov Novej pevnosti bol najväčší západný - stredný s hrotom smerujúcim k mestu. Na sever i na juh od neho boli od neho situované dva ravelíny, z ktorých južný s padacím mostom mal aj úlohu chrániť hlavnú bránu pevnosti. Nová pevnosť bola dokončená podľa textu pamätnej tabule nad hlavným portálom v r.1673. Stará pevnosť zostala v pôvodnom tvare tak, ako ju vybudovali v 16.storočí.

Keď sa Uhorsko oslobodilo spod tureckého jarma, dôležitosť hraničnej pevnosti zanikla a údržba pevnosti upadla na minimum. Zemetrasenie v r.1783 spečatilo jej osud. Armáda odviedla svoje vojská z pevnosti a budovy pevnosti boli v r.1784 predané na dražbe.

Vojnové udalosti v r.1800-1805 usmernili pozornosť rakúskeho voj. vedenia opäť na Komárno. V r.1807 začali renovovať ústrednú pevnosť a vybudovali SZ krídlo Novej pevnosti. V tom istom roku bola obnova pevnosti aj dokončená - pevnosť sa stala útočiskom panovníkov pred napoleonskými vojskami, ktorí obsadili Viedeň. V r.1810 bola na nádvorí Novej pevnosti postavená obrovská kasáreň v tvare "U" a na jej južnej strane postavili v r.1815 veliteľskú budovu. V r.1827-1839 bola prestavaná aj Stará pevnosť. Ústredná pevnosť v r.1848-49 slúžila ako obrana maďarským revolučným vojskám.

Do konca 19.storočia sa v Komárne vybudoval najväčší pevnostný systém Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorý mal slúžiť pre dvestotisícovú armádu. Jednotlivými článkami opevnenia sú Ústredná pevnosť (Stará a Nová pevnosť), Vážske predmostie, Dunajské predmostie, Palatínska línia, Vážska línia, Monoštorská pevnosť a Igmándska pevnosť. Koncom 19. storočia však už nespĺńajú požiadavky účinnej obrany a zanikajú.

Ústredná pevnosť slúžila aj v 20.storočí na vojenské účely. Najprv ako kasáreň Československej armády, potom od r.1968 ju užívali sovietske vojská a v r.1993-2003 ju používala Armáda SR. V r.2003 pevnosť odkúpilo mesto Komárno a začala sa obnova a revitalizácia pamiatky.

Osobnosti a panovníci

Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Chaak) pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na Slovensku, najmä v okolí Trenčína. Sám Matúš však tvrdil, že jeho prapredkovia boli Maďari. Obdobie feudálnej anarchie využíval na presadzovanie svojich majetkových a mocenských záujmov. Zaujímavé je, že o tomto „pánovi Váhu a Tatier“ vieme len veľmi málo. Nevieme presne kedy sa narodil, ani kde je pochovaný, ba ani ako vyzeral. Všetky jeho portréty pochádzajú z oveľa neskorších storočí a jeho hrob s údajnými ukrytými pokladmi hľadajú rôzni bádatelia podnes.

bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu. V r.1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaliť fortifikácie pevnosti Komárno a vybudovať nové, modernejšie. V r.1544 získal naspäť komárňanskú pevnosť a nariadil jeho prestavbu. Rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. zomrel v 61 rokoch a je pochovaný po boku svojej manželky a syna Maximiliána II. v hlavnej lodi Svätovítskej katedrály v Prahe pod renesančným náhrobkom od Alexandra Collina.

bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1657), uhorský (od r. 1655) a český (od r. 1656) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. 1658), z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej. Keď v rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností: neďaleko Hlohovca pevnosť Leopoldov, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť" v Komárne.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Na hrane bastiónu Novej pevnosti je socha ženy s nápisom "Nec arte, nec marte" (Ani ľsťou, ani silou). Je to vraj postava útlej dievčiny, ktorá v tureckom tábore vyzvedela pripravovaný úskok nepriateľa a zachránila Komárno pred dobytím.

Komentáre a diskusia

Pridať komentár