Slovník pojmov



Akant  
výzdobný motív rastlinného pôvodu; bodliakovitá rastlina, štylizovaná zväčša v barokovej ornamentike

Akropola
vyčlenená ústredná časť opevneného areálu hradísk, v stredoveku tiež samostatné pevnosti predhradia. Je to vyvýšené sídlo (spravidla hradisko) majúce akúsi správnu funkciu pre okolité osídlenie

Ambit  
krytá chodba okolo nádvoria kláštora, zámku, otvorená arkádou do ústredného rajského dvora (nádvoria)

Apsida  
(z gréckeho apsis - oblúk) je polkruhovitý, polovičnou kupolou zaklenutý priestor alebo výklenok. V antike, v pôvodných trhových bazilikách antických rímskych miest sedeli v apside, umiestnenej na jednej z kratších strán, členovia trhového súdu. V dobe rímskych cisárov stavali veľmi veľké apsidy, napr. na Trajánovom fóre mali priemer až 70 metrov. Od tej doby sa začínajú uplatňovať v termách (kúpeľoch) i na chrámových stavbách. Na kostoloch býva polkruhovitá apsida (nazývaná aj altarium, pretože v nej stál hlavný oltár) uzáverom, ukončením hlavnej lode kostola. Uzávery apsidy sú buď polkruhovité alebo mnohouholníkové

Arkáda  
rad oblúkov nad zvislými podperami (stĺpmi alebo piliermi) vo vnútri stavby; otvára priestor stavby na vonkajšiu stranu (napr. podlubie, arkádový dvor, chodby). Slepá arkáda neotvára stenu, ale ju len dekoratívne člení naznačenými oblúkmi

Arkier
uzavretý výstupok z priečelia, alebo nárožia stavby obyčajne na konzolách bez spojenia zo zemou, na hornej strane zakončený strieškou; niekedy prebieha aj cez viac poschodí. Často používaný v renesancii na hradoch, kaštieľoch i meštianskom dome

Atika
strešný výstupok nad hlavnou rímsou budovy, ktorý zakrýva strechu