Zvyšky zrúcanín hradu sa nachádzajú v Cerovej vrchovine na vulkanickom brale vytvorenom vyvrelinou čadiča na vrchole homoľovitého kopca nad obcou Hajnáčka.
Nadmorská výška: 355 m
48° 13' 05.17" severnej šírky
19° 57' 19.27" východnej dĺžky
Výstup na hrad je celkom jednoduchý a nenáročný. Z námestia v obci Hajnáčka sa vyberieme odbočkou medzi domami a úzkymi uličkami až k pozoruhodnej drevenej hradnej bráne. K tejto bráne je možné sa dostať aj autom. Od brány k hradnej ruine je to už len pár minút pešou chôdzou.
Hradný vrch je jednou z najcharakteristickejších súčastí vulkanickej Cerovej vrchoviny .
Okolité hrady: Šomoška, Fiľakovo, Hodejov, Kapla
Geocaching v okolí: 
Hradná skala tvorená vypreparovanou diatrémou /kanál, ktorý privádza magmu do krátera sopky/, ktorá vznikla počas finálnej fázy terciérneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Zachovali sa len nepatrné zvyšky múrov skutočne ťažko prístupnej časti hradu s palácom a podkovovitou baštou. Pozorným bádaním môžeme objaviť zvyšky hradných múrov a vysekané schodište v hradnej skale, ktorá tvorila na mnohých miestach časť hradieb i vnútornej architektúry. V najvyššej časti stála kedysi menšia palácová stavba, chránená dvomi pásmi hradného múru a podkovovitá bašta.
Dnešné zarastené a nesúvislé zvyšky muriva tvoria poslednú pamiatku na niekdajšiu protitureckú pevnosť.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990
Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview
Legenda
1-dolný hrad, 2-bašta pri vstupe, 3-schodisko vysekané v skale, 4-stredný hrad, 5-miestnosť vydlabaná v tufitoch hradného vrchu, 6-bašta, 7-horný hrad
Názov hradu sa pravdepodobne spája s beckovskými poddanými, ktorí v tejto oblasti okolo r.1241-42 žili. O počiatkoch hradu pomerne presne informuje listina z roku 1245, v ktorej kráľ Belo IV. uznal zásluhy istej skupiny beckovských jobagiónov. Počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 až 1242 na svojom dedičnom majetku títo poddaní opevnili vrch zvaný Dánoskó. Išlo pravdepodobne len o narýchlo vybudované opevnenie využívajúce neprístupnosť brala. Až v r.1247 šľachtic Miko získal od kráľa povolenie na stavbu hradu. Pravdepodobne on postavil základy hradu Hajnáčka. Samotný hrad sa však spomína až neskôr okolo r.1320, keď ho kráľ Karol I. Róbert získal od vtedajšieho majiteľa Sándora z rodu Hontpázmányovcov. Kráľ zároveň daroval hrad Tomášovi Széchényimu. Rod Széchényiovcov vlastnil hrad až do r.1424. Vtedy sa stal záložným majetkom kráľovnej Barbory a od nej v roku 1438 prešiel do majetku rodiny Palócziovcov. V rokoch 1440–1462 mnoho pevností v kraji ovládali Jiskrovci, Hajnáčku nevynímajúc.
Pevnosť neskôr predstavovala dôležitý oporný bodov v obrane proti Turkom, no v r.1545 podlahľa tureckej presile aj ona a hrad bol pod tureckou nadvládou asi rok. Po tejto udalosti bol hrad na náklady stolice opevnený a posilnený stálou posádkou. Napriek týmto opatreniam sa Turkom podarilo po dvadsiatich rokoch hrad opäť obsadiť a opustili ho až po páde Fiľakova v roku 1593. Ešte tri roky nato sa hrad spomína ako veľmi poškodený, ale následne muselo dôjsť k obnove. Stalo sa tak niekedy počas striedania sa súkromných majiteľov, pravdepodobne sa o obnovu hradu najviac zaslúžil Tomáš Bosnyák. V súvislosti s povstaním sedmohradského grófa Juraja I. Rákocziho v roku 1645 sa hradu opätovne zmocnili jeho tureckí spojenci. Turkov z Hajnáčky však čoskoro opäť vytlačilo cisárske vojsko a po roku 1649 dal jeho nový majiteľ Ladislav Fekete poškodený hrad dôkladne zrekonštruovať a opevniť. V 17.storočí bol hrad obývaný už len čiastočne. V roku 1703 hrad Hajnáčka vyhorel a po tejto udalosti už nikdy nebol obnovený.
TOMÁŠ BOSNYÁK (*1572–†1634)Barón Tomáš Bosnyák (z Maďarského Bélu) - latinským a celým menom Marcus Stephan Thomas Bosnyák de Magyarbél bol uhorský šľachtic. Bol synom Ondreja Bosniaka (Andreas Bosnyák) a Kataríny Ilešháziovej (Illesházy de Illesháza). Významný protiturecký bojovník, kapitán a od roku 1613 majiteľ Šurianskeho hradu, kde aj zomrel. Bol to rytier Zlatej ostrohy kráľa Mateja II., hlavný ceremoniár kráľa Ferdinanda II. a hlavný župan Tekovskej župy. V roku 1605 bol prívržencom stavovského povstania Štefana Bočkaja /Bocskay/ a ako povstalecký kapitán, obsadil niektoré hrady, prenikol aj na Moravu. Vyjednávač s Turkami - Osmanmi o mier, čoho výsledkom bolo podpísanie žitavského mieru v roku 1606. Panovník mu 10.12.1609 udelil titul baróna.
Použité zdroje:
PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007
WEB: http://wikipedia.org
Archív hrady-zamky.org
Povesť o hrade
Povesť o hrade Hajnáčka hovorí o mocnom vládcovi a jeho dcére. Stalo sa, že raz vládca stratil na love jeleňa vzácny meč. Dcéra sa rozhodla, že ho nájde a aj ho našla pri Levej skale. Cestou domov zachránila pastiera, ktorého prenasledoval rozzúrený diviak. Dievčina diviaka skolila otcovým mečom. Tú scénu pozoroval krásny mládenec, ktorý sa do nej zamiloval a po čase sa zobrali. Mládenec, aj ako ženáč po čase stále miloval svoju ženu a tak z lásky k nej pomenoval hrad v ktorom žili podľa svojej ženy - Hajnáčka.
Použité zdroje:
WEB: http://jozefjavurek.blog.sme.sk
Hrad je voľne prístupný
Volajte si v rodine neobmedzene a k tomu si vyberte z výpredaja super smartfón.
© 2013 hrady-zamky.org
Portál slovenských obcí a miest • Fiľakovo • Eriksoft s.r.o - predaj a servis PC • F1 Online • Toulky po Čechách • Dovolená v Čechách i na Slovensku