Fiľakovo

Poloha objektu

Hrad sa nachádza na nevysokom ale strmom vulkanickom brale Cerovej vrchoviny priamo v meste Fiľakovo

Nadmorská výška: 203 m

48° 16' 17.76" severnej šírky
19° 49' 31.25" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Zrúcanina hradu je situovaná na nízkom sopečnom brale priamo v meste Fiľakovo, takže prístup na hrad je veľmi jednoduchý. Auto môžete odparkovať v centre mesta a odtiaľ blízkou Podhradskou ulicou za pár minút pešo k hradu.

Okolie hradu a mesta Fiľakovo je pozoruhodné - nachádza sa v strede Cerovej vrchoviny s početnými vulkanickými bralnými útvarmi. Neďaleko sa nachádza Šomoška - čadičová kopa so zrúcaninou hradu a pod ním kamenné moria a známy Kamenný vodopád a Pohanský vrch - čadičová troska s kamennými moriami.

Okolité hrady: Hajnáčka, Šomoška

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Pri stavaní hradu bol využitý skalnatý vrch sopečného pôvodu, ktorý má na severnej strane zvislé steny také vysoké, že ich stačilo len pritesať do tvaru hradby, miestami doplniť a neskôr v nich vylámať delové otvory. Pôvodný palác stál pri južnej hradbe a bol mnohokrát prestavovaný. V 12. storočí ho tvorila štvorboká veža, obvodový múr a val s palisádami. Neskôr sa k nim pristavali obytné budovy tvoriace horný hrad. Počas prestavby Bebekovcov bola stará beža upravená hrubou obmurovkou a stredný hrad bol obohnaný kamennou hradbou. Južný múr paláca horného hradu bol v neskorej gotike ešte zosilnený a v jeho západnej časti bola vyhĺbená kruhová cisterna, nakoľko na hrade boli vždy problémy s vodou. Nedostatok vody riešili stavbou ďalších cisterien - viditeľné sú ešte ďalšie tri.

Zaujímavý je uzavretý koridor pred južnou hradbou. ktorým prechádzala cesta k bráne predhradia. Je zachovaný v celistvosti a ukončený oblými baštami, pravdepodobne ešte z neskorogotickej stavebnej etapy. Vyobrazenie Fiľakova z r.1593 však tento koridor vôbec nezachytáva, preto o jeho datovaní existujú pochybnosti.

Hrad je v súčasnosti čiastočne rekonštruovaný, opravená je Bebekova bašta, v ktorej sú expozície prístupné verejnosti. Avšak mnohé zrúcaniny budov horného hradu či bašta vnútorného opevnenia sú v horšom stave.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2010

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

Hrad patrí k najstarším kamenným opevneniam na Slovensku a je bezpečne doložený v súvislosti s odbojným počínaním rytiera Folkuša už v roku 1246. Pravdepodobne však patril k tým miestam, ktoré vďaka murovanému vyhotoveniu odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241. Pravdepodobne ho založil rod Kačičovcov, a napriek tomu, že patril k dôležitým hradom, do kráľovských rúk sa dostal až potom, čo sa ho podarilo vydobyť od Matúša Čáka (r.1321). Žigmund Luxemburský dal hrad na konci 14.storočia do zálohu mocnému rodu pánov z Jelšavy, konkrétne palatínovi Leustákovi, ale v roku 1435 prevzal hrad prvý raz ako záloh od kráľovnej Barbory vtedy prekvitajúci rod Bebekovcov. O tri roky neskôr však, už od Albrechta Habsburského, dostal hrad Ján Perényi. Štefan Perényi sa v roku 1471 v záujme poľského Kazimíra zúčastnil odboja proti kráľovi Matejovi, kvôli čomu bol hrad dvakrát obliehaný a v roku 1483 Ondrejom Lábatlanom aj dobytý.

Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Blažej Rakšai, ktorého dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Kvôli hroziacemu tureckému nebezpečiu František hrad prestaval a opevnil. Jeho meno dodnes nesie päťboká veža vstavaná do juhovýchodného nárožia stredného hradu. Hrad vybavil i rovnako tvarovanou bránovou vežou. Ani to však nepomohlo, lebo Turci 4. septembra 1554 využili nepozornosť posádky a hrad takmer bez boja obsadili. Trvalo takmer štyridsať rokov, kým hrad v roku 1593 získal naspäť Mikuláš Pálfi. Ani to však nebol koniec tureckej moci, ktorá roku 1596 dobyla skvelo opevnený Jáger (Eger). Navyše v roku 1605 sa vzbúrenému Štefanovi Bočkajovi podarilo hrad obsadiť. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V roku 1621 vďaka tomu hrad dokázal odolať útoku povstalcov Gabriela Betlena a Juraj Rákoczi naň v roku 1644 ani nezaútočil.

V polovici 17.storočia bola k dolnému hradu pristavaná trojica bastiónov. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Thököly na hrad v roku 1678 síce zaútočí, ale nedobije ho. Osudná bola pre hrad až posledná turecká ofenzíva po roku 1680. Velké vojsko kurucov spojených s Turkami hrad obkľúčilo a napriek hrdinskej obrane ho po mesačnom obliehaní v septembri roku 1682 dobylo a zbúralo. Hrad vyhorel a spolu s hradom zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy bol hrad v ruinách. K obnove nedošlo, ale neskorší majitelia panstva pristupovali k zrúcanine s istou pietou a s rešpektom. Od r.1972 došlo ku konzervácii hradných ruín a po rekonštrukcii Bebekovej veže je v nej dodnes historická expozícia.

Osobnosti a panovníci

najbohatší magnátsky rod severného Uhorska v 14.-16.storočí. Pochádzali z obce Perín v Abovskej stolici. Rod získal obrovské majetky, v roku 1387 získali trebišovské hradné panstvo. V roku 1435 kráľ Žigmund dáva fiľakovský hrad do zálohy za 4000 forintov Imrichovi II. Perényimu. Bol to syn Petra Perényiho a stal sa najdôležitejším diplomatom kráľa Žigmunda. Imrich Perényi v r.1403 dostal za svoje služby kráľovi veľké majetky. Fiľakovský hrad sa po druhýkrát dostáva do zálohu v r.1438. Kráľovná Alžbeta ho dala za 6000 forintov hlavnému kráľovskému pokladníkovi Jánovi Perényimu. Ten uskutočnil na hrade značné stavebné úpravy. Ján III. Perényi od roku 1438 zemplínský župan, podporoval kráľa Žigmunda. S manželkou Katarínou Kórógyi mali troch synov: Petra, Štefana a Mikuláša. Okolo r.1471 fiľakovský hradný pán Štefan Perényi privítal vojsko delovými salvami a zabarikádoval sa na hrade. Počas obliehania, vidiac ohromnú presilu,však z hradu ušiel a ten sa dostal do rúk kráľa. Časť Perényiovského majetku neskôr získal späť Štefanov syn Imrich III. Perényi. Ako palatín si vzal Dorotu Kanizsai s ktorou mal päť synov: Peter Perényi (1502-1548) - strážca kráľovskej koruny,sedmohradský vojvoda. Gabriel Perényi (1532-1567) - hlavný župan Abovskej stolice,kapitán hornouhorských vojsk. Mikuláš Perényi – vacovský biskup. František Perényi - ako osemročný sa dostal do tureckého zajatia. František Perényi (?-1526) varadínsky biskup,zomrel v bitke pri Moháči.

bol synom Štefana Wesselényiho, poradcu kráľa Ferdinanda II. Študoval na kolégiu u jezuitov v Trnave, kde prestúpil na katolicizmus. Jeho obrovská fyzická sila a intenzívny temperament ho predurčili na vojenskú kariéru. V mladom veku sa zúčastnil niekoľkých bitiek proti osmanským Turkom. Pomohol tiež kráľovi Władysławovi IV proti Rusom a Tatárom, a tento skutok bol odmenený poľským občianstvom a cenným majetkom. Bol vymenovaný za veliteľa hradu Fülek (Fiľakovo). V roku 1647 bol menovaný generálom a bojoval proti Švédom a neskôr proti Rákóczimu v Transylvánii. V roku 1644 získal Muráň a za hrdinské skutky mu kráľ Ferdinand udelil hradu aj Balog. František mal synov Adama (I630) a Ladislava (1633).

patrili medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorska. Prvý známy člen tohto rodu bol koncom 16.storočia podkapitán Krupiny a veliteľ na hrade Čabraď Imrich Koháry. Jeho syn Peter Koháry získal od cisára Mateja šľachtický titul baróna a v roku 1629 panstvá Čabraď a Sitno. Vojenská dráha sa stala rodinnou tradíciou a tak aj Petrov syn Štefan Koháry I. vstúpil do vojska. V roku 1664 zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach. Za svojho života sa stal dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v r.1661 županom Hontianskej župy. Na fiľakovskom hrade ho vystriedal jeho syn Štefan Koháry II. Vyštudovaný teológ, vojak, politik a básnik. Počas Thökölyho povstania bol zajatý a po prepustení v roku 1685 získava grófsky titul. Jeho synovec Andrej Koháry (1694 - 1757), syn Wolfganga bojoval vo vojsku princa Eugena Savojského a zastával funkciu župana Hontianskej župy. Práve on dal v rokoch 1744-1750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo vo Sv. Antone, kde previezol rodové sídlo z hradu Čabraď. Jeho vnuk ríšsky kancelár František Jozef Koháry (1760 - 1826) predseda Uhorskej kráľovskej komory, hlavný kráľovský komorník a hontiansky župan bol posledný mužský potomok Koháryovcov. V roku 1815 bol František Jozef Koháry povýšený do rakúskeho kniežacieho stavu. Jeho jediný potomok s Máriou Antóniou Waldstein-Wartenberg, dcéra Mária Antónia Gabriela (1797 - 1862), sa vydala za nemecké knieža Ferdinanda Juraja zo Saxe-Coburg-Gothy a prijali meno Saxe-Coburg-Gotha-Koháry, pretože smrťou jej otca v roku 1826 vymiera rod Koháryovcov.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Turci obsadili pevnosť za tmy malým nechráneným okienkom v hornom hrade, ktorým ich zajatý druh pri upratovaní vyhadzoval odpadky. Kade šli smeti von, tade sa oni natlačili dnu, zatiaľ čo nič netušiaci drabanti bedlili pri zahasprovanej bráne.

Fülek

Podľa jednej z povestí mal za vznikom hradu stáť pastiersky pes menom Ucháň, po maďarsky Fülek. Ten mal nájsť pri pobehovaní za ovcami poklad, ktorý potom jeho majiteľ pastier minul na postavenie hradu. Z vďaky k psovi pomenoval hrad po ňom - Fülek. V preklade Fiľakovo.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

15.marec - 15.november Po-Ne: 10.00 - 18.00

Základné vstupné (27 - 61 rokov): 3 €

Aktuálnosť informácií a viac detailov

Pridanie fotografie