Divín

Poloha objektu

Čiastočne konzervovaná zrúcanina hradu na zalesnenom návrší priamo nad obcou Divín, v Cinobanskom predhorí Revúckej vrchoviny.

Nadmorská výška: 302 m

48° 26' 53.01" severnej šírky
19° 31' 59.21" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Zrúcanina sa nachádza priamo v obci Divín. Auto môžeme odstaviť na parkovisku pri renesančnom kaštieli, prípadne zastavíme niekde popri ceste v okolí kostola. Každopádne sa musíme peši dostať k opevnenému kostolu s dvoma vežami, odkiaľ je to len niekoľko minút pešieho výstupu na hrad. Ideálne je odtiaľto sledovať červené turistické značky, ktoré nás povedú do bočnej uličky. Okrajom lesíka a záhrad vystúpime na malú lúku, kde sa nachádza aj cintorín priamo pod hradom. Celý výstup netrvá viac ako 1/4 hodiny.

Za povšimnutie určite stojí renesančný kaštieľ, ktorý sa nachádza priamo v obci Divín na úpätí hradného kopca. Na JV od obce nájdeme vodnú nádrž Ružiná s možnosťou rekreácie. Z hradu je prekrásny výhľad na túto nádrž.

Okolité hrady: Halič, Ozdín

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Horný hrad má tvar zalamovaného oválu vymedzeného múrom, ku ktorého južnému sektoru zvnútra prilieha značne narušený štvorpriestorový palác. V jeho východnej časti bola pri statickom zabezpečení vyčistená pivnica a na nádvorí pri severnej hradbe sa nachádza rozmerná, v skale vyhĺbená cisterna. Vstupná brána je situovaná na východe. Vysokou hradbou obklopujúcou nádvorie a absenciou veže sa hrad radí k typu s plášťovým múrom.

Na východnom nároží predhradia stála masívna a vysoká stavba, mierne vystupujúca z línie hradby. Tvarovo pripomína bastión, ale výškou a využitím niekoľkých poschodí interiéru sa od skutočného bastiónu odlišuje.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2011

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

V okolí Lučenca vlastnil rozsiahle majetky krajinský hodnostár Dionýz z rodu Tomajovcov už pred tatárskym vpádom. Jeho synovia niekedy po roku 1275 v severnej časti územia vybudovali hrad Divín. Dionýzov vnuk Tomáš neskôr začal používať meno podľa maďarského názvu lučenského majetku. Stal sa zakladateľom rodu Losonczyovcov, ktorého dvaja členovia Štefan a Žigmund, sa zaplietli do protikráľovského sprisahania v Sedmohradsku a kráľ Matej Korvín im v r.1469 divínske hradné panstvo pre zradu zhabal. kráľ venoval zabavený hrad Michalovi Orságovi.Po ňom získal hrad Ján Nádasdy Ongor.

Po porážke uhorských vojsk pri Moháči, Žigmund Balassa využil neprehľadnú politickú situáciu a v r.1535 sa hradu zmocnil násilím. O získanie hradu sa však usilovali aj Turci, preto bol v r.1559 hrad opevnený. Bol spevnený parkán južnou trojbokou baštou, ale podobná bašta sa zrejme nachádzala i na severe. Následne prebehla stavba celého predhradia, ktoré obopínalo hrad z troch strán. Ani to však nestačilo na jeho obranu a v roku 1575 po niekoľkodňových urputných bojoch bol napriek hrdinskému odporu hrad dobytý tureckým vojskom na čele s begom Mahmetom. Koncom roku 1593 sa vojsku Mikuláša Pálfiho podarilo dobyť späť nielen Divín ale aj Fiľakovo. O dobytie hradu sa zaslúžil aj Bálint Balassa. Jeho nasledovník Žigmund Balassa od r.1598 hrad opravoval, no napriek tomu hrad obsadili Bethlenovi povstalci. Po skončení povstaní sa však hrad vždy vrátil Balassovcom. Po r.1666 hrad zdedil krajinský a stoličný hodnostár Imrich Balassa, ktorý sa smutne preslávil násilníckymi činmi. Vďaka nim muselo vojsko palatína Vesselényiho hrad obkľúčiť, Imricha zajať a dopraviť pred súd. Jeho známosti a peniaze dopomohli k tomu, aby bol opäť prepustený. Imrich v tom čase okolo r.1670 pod hradom obsadeným cisárskym vojskom prestaval do pozoruhodnej podoby kaštieľ. Počas hostiny v kaštieli však dôstojníkov posádky hradu opil, zavraždil a v prestrojení do ich šiat spolu s priateľmi vnikli do hradu, kde poľahky premohli spiacich vojakov a hrad znova obsadili.

Cisárske vojsko hrad v r.1674 najskôr 6 týždňov neúspešne obliehalo. Balassa statočne útokom odolával. Po jeho ďalších násilníckych výčinoch a po zvestiach, že chystá zradu, pritiahli k Divínu žoldnierske zbory generálov Strassolda a Leslieho. po týždennej delostreleckej príprave zaútočili na hrad a v roku 1679 ho po trpkých skúsenostiach s majiteľom z rozhodnutia Vojenskej dvorskej rady vyhodili do povetria.

Osobnosti a panovníci

Pochádzal zo slávneho šľachtického ro-du. Jeho predkovia vlastnili viaceré panstvá na území dneš-ného Slovenska, boli vojakmi, županmi a vyznamenali sa najmä v bojoch proti Turkom.Od roku 1579 slúžil ako dôstojník v Egri, neskôr sa vrátil do Zvolena a do Nových Zámkov. V roku 1584 sa v Sárospataku oženil s vlastnou sesternicou Kristínou Dobóo-vou. Cirkev vyhlásila jeho manželstvo za neplatné aj napriek tomu, že prestúpil na katolícku vieru. Živil sa aj ako obchodník s vínom a koňmi. Cestoval po Sedmohradsku. V roku 1593 sa vrátil do Uhorska. Vo vojsku Mikuláša Pálffyho bojoval proti Turkom. Dobyl späť rodové hrady Divín a Modrý Kameň. Bol ťažko ranený a na následky zranenia zomrel 30. 5. 1594 v Ostrihome. Pochovaný je v ro-dinnej hrobke v Hybiach.

Žigmund Balassa bol aj hlavným išpánom Novohradskej župy. Jeho manželkou bola poľská kňažná Alžbeta Zborovská. Mnoho študoval a cestoval, hlavne do Nemecka, Talianska, Francúzska.

Od jeho otca Imricha, v 17.storočí zdedil divínsky majetok a stal sa najväčším vlastníkom pôdy v kraji Nógrád. Pán hradu Divín - Imrich Balassa sa často dostával do konfliktu s miestnymi vlastníkmi pôdy a spôsoboval nemalé problémy. Kvôli jeho činom ho opustil aj vlastný hradný kapitán Michal Libercsey. Imrich však v problémoch, sporoch a lúpežiach naďalej pokračoval a potom sa pripojil k povstaniu Imricha Thökölyho. V r.1679 bol konečne chytený v divínskom hrade, keď hrad obkľúčili Leslie a Strassaldo s cisárskou armádou. Po ťažkom ostreľovaní Imricha zajali. Hrad bol nakoniec vyhodený do povetria, uväznenému Imrichovi Balassovi boli všetky majetky zabavené. A hoci sa mu opäť podarilo zo zajatia utiecť, nakoniec zomrel v Tállyi v roku 1683.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Staviteľom hradu prácu maril lesný duch. V budovaní mohli nehatene pokračovať, až keď do základov zamurovali dieťa. Vraj pre tento div divúci hrad nazvali Divínom.

Divínski bratia

Keď sa beg hasan pokúšal dobyť Divín, na pomoc mu prišli štyria bratia z dediny. Vraj sa im stratila v hrade sestra a oni radšej budú slúžiť begovi ako ukrutnému pánovi Balassovi. Nocou priviedli Turkov k Divínu, kde však podľa dohovoru čakal Balassa s vojskom. Veľa Turkov tam vtedy pobili. Bratov Koporovcov odvtedy nik nevidel, kým Hasan Divín predsa len nedobyl. Vtedy prikázal statočných mládencov obesiť na najvyššom vrchu v okolí, aby boli celému kraju na očiach. Keď ich tam Turci vešali, strhol sa náramný víchor. Vyvracal mohutné stromy, len na javore, na ktorom odvisli bratia Koporovci, sa ani lístok nepohol. Strom tam ostal osamotený a ľudia odvtedy ten vrch povyše Divína volajú Javor.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

Hrad je voľne prístupný

Pridanie fotografie