
Hrad je situovaný na vápencovo-dolomitovom vrchu v Čachtickom krase, nad prielomom potoka Jablonka v najsevernejšej časti Malých Karpát. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové.
Nadmorská výška: 375 m
48° 43' 30.09" severnej šírky
17° 45' 39.86" východnej dĺžky
Jedným zo spôsobov, ako sa na hrad dostať, je výstup priamo z mestečka Čachtice. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde je možnosť odstaviť auto. Pešo sa od parkoviska vyberieme uličkou pomedzi domy /hneď vedľa Pizzerie/ a držíme sa neustále tejto cesty. Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup (hlavne v horúcich letných dňoch). Cesta je až takmer pod hrad vyasfaltovaná a trvá približne 45-50 minút. Turisticky je označená ako zelená, ale smerodatné údaje o hrade nehľadajte, videl som tam len jedinú, nenápadnú drevenú tabuľku. Ak sa však rozhodnete ísť autom až pod hrad, nič vám v tom nebráni. Dostanete sa až celkom pod hrad. Odtiaľ je to už len pár metrov k spodnej bráne. Prídete však o príjemnú turistickú prechádzku.
Druhou možnosťou prístupu k hradu je zelená turistická trasa od žel. stanice v obci Višňové. Táto cesta je však dosť strmá, vedie cez skalnatý svah a trvá tiež okolo 45 minút. Ďalšou možnosťou je prístup žltou turistickou cestou od Nového Mesta n. Váhom cez Višňové, kde prejdeme cez most a poľnou cestou, obchádzajúc hradný vrch, sa strmým borovicovým lesíkom asi za 30 minút dostaneme k hradu.
Čachtický hrad sa nachádza na Čachtickom hradnom vrchu. ktorý je chránenou prírodnou rezerváciou. Nachádza sa tu vzácna suchomilná flóra a zriedkavé druhy hmyzu. Podobnou rezerváciou neďaleko obce je Plešivec. V blízkom okolí možnosť kúpania a rekreácie v Starej Turej - rekreačné stredisko Dubník, pri Novom meste n/Váhom - Zelená voda. Na SZ od Čachtíc sa nachádza krasová oblasť Čachtický kras, v ktorej je verejnosti neprístupná Čachtická jaskyňa.
Okolité hrady: Beckov, Tematín
Z hradu je už síce zrúcanina, no napriek tomu sa pýši nádhernými zvyškami masívnych stien a časťami veží. Budovy, ktoré tvorili súčasť Čachtického hradu, sú dnes pomerne dobre identifikovateľné. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Hrad je zahalený rúškom historických legiend a tajomstiev spojených s grófkou Bathory, aj preto by si zaslúžil trochu viac pozornosti. Krásny výhľad z hradných múrov a špecifická silueta dobre zachovanej zrúcaniny, to všetko patrí k neopísateľným zážitkom každého návštevníka.
Hrad sa nachádza na vápencovo-dolomitickom vrchu. Na najvyššom mieste hradného brala bol postavený palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14.storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16.storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16.storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990
Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa

Legenda
1-obytná veža, 2-horný hrad, 3-podkovovitá veža s kaplnkou, 4-vstupný priestor do horného hradu, 5-prvé predhradie, 6-tunelovitý vstup do predhradia, 7-druhé predhradie, 8-delostrelecká plošina, 9-vstupná brána
Predpokladá sa, že hrad postavil Kazimír z rodu Hontpázmányovcov už okolo r.1263. Podľa najstarších zmienok o hrade, v r.1276 Kazimírovi synovia Peter a Pongrác úspešne ubránili hrad pred nájazdom českého kráľa Otakara II. Na konci 13.storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v r.1321 ho obsadili ozbrojenci Karla Roberta. V r.1392 získal hrad Stibor I. (poľského pôvodu), darom od kráľa Žigmunda Luxemburského. Stibor si nazhromaždil obrovský majetok a stal sa najbohatším feudálom Uhorska. Medzi jeho majetky patrilo asi 15 hradov. Sám sa nazýval “Dominus Vagi“ /pán Váhu/. Stibor I. zomrel v roku 1414 a jeho rozsiahly majetok po ňom zdedil syn Stibor II, ktorý však v r.1434 zomrel bez zanechania potomka. Hrad sa potom dostal do rúk Michalovi Országovi de Guth. Počas jeho éry bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Michal Ország sa za Mateja Korvína stal palatínom a získal ďaľšie výsady, ktoré podnietili obchodný život a hospodársku prosperitu panstva. Ďaľší príslušník rodiny Országovcov František v roku 1510 vymohol aj od Vladislava II. potvrdenie o oslobodení Čachtíc od daní. Poslednými členmi tohto rodu boli Ladislav, župan v stoliciach Novohrad a Heveš, a jeho syn Krištof, ktorý sa stal krajinským sudcom. Pretože zomrel v roku 1567 bez potomkov, čachtické panstvo s hradom prešlo ako korunný majetok do rúk panovníka.
V r.1569 dostal hrad a okolité panstvo do zálohu rod Nádašdyovcov, za 50 000 forintov a výmenou za hrad Kanizsa. František Nádašdy, známy tiež ako slávny turkobijec, dostal hrad pre seba i pre svojich potomkov do trvalého vlastníctva až v r.1602, za 36 000 forintov. Po smrti Františka I. Nádašdyho v r.1604, zdedila Čachtický hrad aj s panstvom jeho vdova Alžbeta Báthoryová. Vďaka nej sa Čachtický hrad ´smutne´ preslávil. Podľa legendy sa Alžbeta Báthoryová dopustila viacerých vrážd a zločinov, ktoré dovtedy, ale ani dlho potom nemali obdoby. Údajne bola posadnutá túžbou po kráse, a bola si istá, že keď sa bude kúpať v krvi mladých dievčat, omladne. Tak začala nemilosrdne mučiť a zabíjať svoje slúžky, a taktiež si na hrad dovádzala ďalšie a ďalšie dievčatá. Tieto zločiny páchala celé štvrťstoročie, a to v rokoch 1585 – 1610. Po odhalení jej zločinov bola Alžbeta Báthoryová odsúdená v r.1610 na doživotný pobyt vo väzení na Čachtickom hrade, kde aj 21. augusta 1614 zomrela. Nikdy sa však riadny súdny proces ohľadom jej počínania nekonal, a tak vznikali rôzne fámy a klebety. Skutočnú pravdu nikto nepozná a už ju asi ani poznať nebude. Tak zostal Čachtický hrad zahalený rúškom tajomstva a jeho legenda sa rozšírila po celom svete.
Po smrti Alžbety zdedili majetok jej deti, syn Pavol, dcéra Katarína, vydatá za Juraja Drugetha, a dcéra Anna, vydatá za Mikuláša Zrínskeho. Rodina Alžbety Báthoryovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stál v mestečku Čachtice. Po smrti Alžbety Báthoryovej hrad slúžil len ako pevnosť. V blízkosti hradu došlo v r.1663 k turkotatárskym nájazdom. V r.1671 Viedenská komora zhabala všetok majetok Františka II. Nádasdyho, vrátane hradu, pretože ho obvinili zo sprisahania proti cisárovi a z účasti na vešeléniovskom povstaní. Nádašdyho popravili a cisárske vojsko vyrabovalo, podpálilo a zničilo Čachtický kaštieľ a poškodilo aj hrad. Kráľovská komora napokon v r.1695 rozdelila panstvo medzi významné rody Homonnai Drugeth a Erdödy. Za čias povstania Františka Rákócziho II. zohral hrad poslednú vojnovú rolu, keď sa v r.1703 po prudkých bojoch dostal do rúk povstalcov. V r.1707 cisársky generál Guido na čele 4000 pešiakov a jazdcov hrad obkľúčil a obsadil. O rok neskôr na príkaz Rákócziho, takmer po celodennom boji, hrad znovuobsadili vojská na čele s veliteľom De La Motte. V tom istom roku po trenčianskej bitke sa Čachtického hradu opäť zmocnili cisárski žoldnieri, ktorí zničili steny pevnosti, aby hrad nemohli už nikdy využiť povstalci. Odvtedy je hrad v ruinách.
STIBOR I. (*1347–†1414)Stibor (často uvádzaný aj ako Ctibor), pochádzal z významného poľského rodu Ostoja. Bol osobným poradcom kráľa Žigmunda a mal väčšiu právomoc ako palatín a krajinský sudca dovedna. V roku 1388 sa stal bratislavským županom. Súčasne dostal Beckov, Nové Mesto nad Váhom a niekoľko ďalších dedín. V roku 1392 dostal Čachtice a iné panstvá. V roku 1396 sa zúčastnil na bitke proti Turkom. V rokoch 1395-1401 zastával hodnosť sedmohradského vojvodu. V tomto postavení získal pre uhorskú korunu Valašsko. Bol na vrchole svojej moci. Titulovali ho "pán Váhu". Používal predikát "z Beckova". Bol pánom na 15 hradoch a patrili mu panstvá s viac než 300 obcami. Stibor zomrel údajne na následky prechladnutia z poľovačky ako 67 ročný. Pochovaný je v Krakove.
FRANTIŠEK I. NÁDASDY (*1555–†1604)Preslávil sa silou i odvahou v protitureckých bojoch. Volali ho aj ´čierny beg´. Udržiaval priateľský vzťah s Jurajom Thurzom, neskorším uhorským palatínom. František sa v r.1573 oženil s Alžbetou Báthory. František Nádasdy bol väčšinu života ďaleko od svojej ženy, ktorá tak mala priestor pre svoje krvavé rituály. Napriek tomu Nádasdy o Alžbetiných zločinoch pravdepodobne vedel. Po jeho smrti v r.1604, zdedila Čachtický hrad aj s panstvom Alžbeta Báthoryová.
ALŽBETA BÁTHORYOVÁ (*1560–†1614)Krvavý príbeh Alžbety Báthoryovej je známy, a predsa nejasný. Najčastejšie sa traduje, že bola najväčšou vrahyňou v dejinách ľudstva, o čom svedčí aj zápis v Guinnesovej knihe rekordov. Pripisuje sa jej až 650 zavraždených. Vraždila len ženy a vždy krutým spôsobom. Pred smrťou ich vlastnoručne mučila. Keď mala Alžbeta 15-rokov, údajne ju znásilnil neznámy muž. Ona sa však do neho zamilovala. Otehotnela a porodila mimo Čachtického kaštieľa, aby to nikto nezistil a hlavne nie jej budúca svokra Uršuľa Kanizsayová-Nádasdyová. Dieťa dala do opatery poddanej aj s odmenou. Poddanú presťahovali do Sedmohradska, aby sa Alžbeta nikdy neprezradila. Grófka veľmi zle prežívala odlúčenie od dcéry. Pretože trpela ona, chcela vidieť aj iných trpieť. Podľa povesti po jej odsúdení za kruté činy vraj strávila zamurovaná v malej komôrke na Čachtickom hrade štyri a pol roka. Vo väzení žila v absolútnej izolácii, nik pri nej nebol a len cez úzky otvor v stene dostávala svetlo, vzduch, vodu a jedlo. Kastelán sa musel zaviazať, že k nej nikoho nevpustí, ani kňaza. Nie je to však pravda. Zamurovaná by totiž sotva mohla prijímať návštevy a ona dostala prvú už nasledujúci deň, prinajmenšom o deň neskôr. Isté je, že strážená drábmi zostala na hrade až do konca svojho života. V zásade k nej nemal nik prístup, len rodina, kazateľ a stará žena, ktorá jej nosila jedlo. Určiť miesto jej väzenia v súčasných zrúcaninách nemožno, takmer bez stopy však zmizol aj kaštieľ, ktorý sa uvádza ako miesto jej krvavých zločinov.
FRANTIŠEK II. NÁDASDY (*1625–†1671)bol jeden z najbohatších zemepánov v Kráľovskom Uhorsku, župan Vašskej stolice, kráľovský dvormajster, krajinský sudca i tajný radca. Bol synom Pavla Nádasdyho a Judity Révaiovej. Mal veľké majetky a jeho príjmy v tom čase dosahovali až 200 000 zlatých. 16.novembra 1633, ako jedenásťročný, sa po smrti svojho otca († 1633) stal hlavným županom Vašskej stolice. V roku 1643 konvertoval na katolícku vieru. V roku 1645 sa stal kráľovským radcom, v roku 1646 hlavným dvorným správcom a v roku 1664 krajinským sudcom, hlavným županom v Zale a Šomode, tajným radcom. Bol jedným z organizátorov sprisahania vedeného Františkom Vešelénim. Toto však bolo prezradené a on bol odsúdený na trest smrti sťatím a popravený vo Viedenskom Novom Meste. Spolu s ním popravili aj ďalších účastníkov sprisahania Petra Zrínskeho a Františka Krištofa Frankopana. Po smrti celý Nádašdyho majetok prepadol v prospech cisára Leopolda I.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990
WEB: www.bathory.sk, www.wikipedia.sk, www.wikipedia.hu, www.nadasdy.org/english/history
Archív hrady-zamky.org
Povesť o hrade
V zrúcaninách po nociach čuť plač a nárek dievčat umučených Čachtickou paňou. Sú tu tiež nesmierne poklady, ale tie môže získať iba ten, kto v belčove z čerešne odkolísaný bude, ktorá v rozvalinách hradu vyrástla.
Povesť o Čachtickej pani
Alžbeta Báthoryčka, bezcitná a ukrutná, neženského srdca, otrokyňa divých náruživostí, trestala i najmenší priestupok svojich chyžných čo najbolestnejšie a kochala sa celé hodiny na mukách úbohých trýznených bytostí. Za prácu nedohotovenú do poslednej nitky, za rozbitie nádoby, alebo za príkaz nevykonaný na úplnú spokojnosť trestala chmúrna hradná pani zvyčajne pichaním špendlíkmi alebo poranením nožničkami, prikladaním horúceho hladidla na telo, zapaľovaných do oleja namočených a okolo prstov omotaných vlnených nití, alebo kázala vinníčky za zimných nocí vyzliecť, poliať vodou a priviazať k studni. Raz sedela márnomyseľná veliteľka pred zrkadlom a podráždená malinkým nedopatrením chyžnej udrela ju tak mocne po tvári, že slúžku zaliala krv. Kvapka strekla na tyrankinu tvár a keď si ju utrela, zazdalo sa jej, že je na tom mieste jej plať belšia a sviežejšia ako predtým. Teraz teda konečne našla omladzujúci prostriedok, ktorý márne tak dlho a horlivo hľadala vo všakovakých kúzlach a čarách. Kúpeľ v dievčenskej krvi odstráni stopy začínajúcej sa staroby. Pomocou dvoch starých služobníc a hradného netvora Ficka zmárnila Alžbeta Báthoryčka za niekoľko rokov do tristo dievčat, ktoré postupne bez stopy zmizli a nik sa nedozvedel, čo sa s nimi stalo.
Krvavé tajomstvo napokon odhalila náhoda. Istý mládenec, ktorého milá tiež záhadne zmizla, tak dlho po nej pátral až našiel jej mŕtvolu. Žiaľ a pomsta hnala ho z miesta na miesto, až kým neprišiel do Prešporka, kde palatín Juraj Thurzo práve zasadal na verejnom súde a obžaloval Báthoryčku zo stonásobnej ukrutnej vraždy. Neslýchaná žaloba na osobu pochádzajúcu z kniežacieho domu pohla palatína, aby sám začal vyšetrovanie. Nečakane prekvapil zločinnú ženu a našiel práve usmrtené dievča, ktoré ešte nestihli odstrániť. Tento dôkaz bol čoskoro doplnený inými, ktoré mali za následok doživotný žalár pre zvrhlú ženu a smrť sťatím a upálením pre spoluvinníkov na prelievaní toľkej nevinnej krvi. Po troch rokoch prísneho väzenia odňala smrť Alžbetu Báthoryčku ramenu pozemskej spravodlivosti a odovzdala ju ešte prísnejšej, pred ktoru sa nič neukryje a nemožno uplatniť nijaký ohľad. Polovicu panstva dostal Juraj Homonnay, keď sa oženil s Katarínou Nádasdyovou - dcérou onej tigrice. Druhú polovicu daroval kráľ Erdodyovcom po sťatí Františka II. Nádasdyho. Ešte pred niekoľkými rokmi ukazovali pivnicu, v ktorej nešťastníčky vraždili, ako aj nádobu, do ktorej chytali teplú krv a niesli poverčivej panej. Ľudia neradi chodili nočným časom blízo tohoto krvou skropeného miesta, lebo vraj nebolo zvláštnosťou počuť vždy hrôzostrašné stenanie a jajkanie, ba dokonca aj vidieť kráčajúce zavraždené dievčatá. Keďže teraz je celý hrad v rozvalinách, zdá sa že duchovia sa utíšili a upokojili, nuž neznepokojujú ani iných.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007
Čachtický hrad je z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený.
© 2013 hrady-zamky.org
Portál slovenských obcí a miest • Fiľakovo • Eriksoft s.r.o - predaj a servis PC • F1 Online • Toulky po Čechách • Dovolená v Čechách i na Slovensku