
Zrúcanina goticko-renesančnej protitureckej pevnosti, bývalý kláštor premonštrátov sa nachádza v oblasti Bzovíckej pahorkatiny na Krupinskej Planine, priamo v obci Bzovík neďaleko mesta Krupina
Nadmorská výška: 340 m
48° 18' 54.91" severnej šírky
19° 05' 22.09" východnej dĺžky
Hrad sa nachádza priamo v obci Bzovík. Jednoducho v obci popri kostole odbočíme na cestu vedúcu na obec Uňatín. Po tejto ceste pokračujeme stále rovno popri domčekoch a pri druhej odbočke vľavo, asi po 400 metroch, zahneme na vedľajšiu poľnú, štrkom posypanú cestičku, ktorá vedie priamo k zrúcanine. Priamo pred prístupový most sa dostaneme bez problémov aj autom.
Neďaleko obce Bzovík sa nachádza vodná nádrž Kozí Vrbovok pri obci s rovnakým názvom, kde je možnosť rekreácie a kúpania, avšak na vlastné riziko. Asi 8 km na JV od Bzovíka sa rozprestiera obdivuhodné údolie Litavy s Národnou prírodnou rezerváciou Čabraď, v ktorej sa nachádza aj hrad Čabraď.
Okolité hrady: Čabraď, Dobrá Niva
Z areálu bývalého kláštora sa zachovali už len ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov. Z bývalých nádherných budov kláštora stojí dnes len jedna - gotická sakristia, neskôr pozmenená na kaplnku, ostatné sú zbúrané až do základov, ktoré prerastajú vegetáciou. Badať tu výrazný zásah človeka najmä v jednotlivých baštách, kde je vidieť pokus o prispôsobenie modernej dobe zavedením elektroinštalácie a zasadením kovových zárubní. Vzhľad celej pamiatky kazí najmä nevhodný stavebný materiál použitý na čiastočnú rekonštrukciu - betón. V jednej z nárožných bášt sú dokonca umelo vytvorené betónové točité schody, ktoré sú síce zaujímavé, ale spolu s ostatnými zásahmi kazia historický dojem pamiatky (nespomínajúc poškodené a popísané steny tzv. „grafitti“). Pamiatka je v súčasnosti v biednom stave, síce čiastočne rekonštruovaná, no viacej zdevastovaná a miestami nebezpečná kvôli poškodeným konštrukciám.
Za povšimnutie stojí snaha o rekonštrukciu strešnej krytiny jednotlivých bášt a hradnej kaplnky. Napriek tejto rekonštrukcii strecha začína chátrať. Na štyroch nárožných baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. V baštách sa nachádzajú aj renesančné valené klenby s lunetami a schodisko v hrúbke múru.
Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990
Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa

Legenda
1-románsky kostol, 2-gotická svätyňa kostola, 3-rajský dvor kláštora, 4-nárožné delové bašty, 5-priekopa, 6-prístupový most, 7-hospodárske a prevádzkové budovy, 8-hradná kaplnka
V rokoch 1124-31 Lampert z rodu Hont-Pázmányovcov so svojou manželkou Žofiou a synom Mikulášom postavili na počesť kráľa Štefana kláštor s cistercitským opátstvom. V r.1135 kráľ Belo II. spísal majetok a obyvateľstvo kláštora. V rokoch 1180-1181 získali kláštor premonštráti. Premonštráti boli stúpenci sv. Norberta, ktorý založil v Prémontré malý kláštor a novú rehoľu. Toto premonštrátske prepoštstvo bolo vlastne akousi pobočkou francúzskeho Riévalu alebo moravského Gradca. Bzovícke prepoštstvo zohralo dôležitú úlohu v histórii a v r.1262 ho podporil aj Belo IV. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Kláštor bol často objektom sporov. V r.1351 to boli krvavé spory o majetok s Krupinou. Obeťou týchto sporov sa stal mních Robert s dvomi sluhami, ktorý bol zavraždený. K zmiereniu oboch strán došlo až v r.1431. Bzovík si však dlho neoddýchol, a už v r.1433 čelil útokom husitov, ktorí kláštor vypálili. Z tohto obdobia, z rokov 1444-1446, pochádza gotická prestavba areálu. Opravený kláštorný areál však podpálili v roku 1471 Krupinčania.
Po porážke uhorských vojsk pri Moháči, Žigmund Balassa v r.1530 vojensky obsadil bzovícky kláštor. V rokoch 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstaval starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. V r.1547 bol Žigmund vyhnaný z kláštora Menyhértom Balassom, ale len na krátku dobu, pretože Ferdinand I. vrátil pevnosť späť Žigmundovi. Žigmund celý kláštor opevnil vysokým múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Renesančný vstupný portál mal padací most. Do r.1548 celý objekt prestaval na mohutnú protitureckú pevnosť. Ešte za trvania prestavby došlo k obliehaniu kláštora Turkami, ale bez úspechu.
Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová a v r.1562 Dennai Fánchy Juraj. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia. Medzi majiteľov, ktorým bol neskôr kláštor daný do zálogu, patrili aj rodiny Szelényiovcov, Boriovcov a Balogovcov. V r.1658 bol majetkom Sidónie Balassovej. V roku 1678 Bzovík obsadili a vypálili vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode v r.1680-1686 sa areál stal majetkom jezuitov a neskôr J.Szelepcséniho, ktorý získal kláštor pre cirkev. V tejto dobe došlo k barokovej prestavbe pevnosti. Ostrihomská kapitula bola vlastníkom hradu do r.1908, keď ho predala Štefanovi Slukovi. V r.1911 sídlila v areáli drevokupecká firma Moric Schmiedl a syn zo Šiah. V r. 1925-1927 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili a severnú vežu zbúrali. V r.1948 bol majetok odpredaný Štefanovi Halászovi zo Bzovíka. V r.1952 sa hrad stal majetkom štátu. V roku 1964 sa stáva kultúrnou pamiatkou.
Žigmund Balassa bol aj hlavným išpánom Novohradskej župy. Jeho manželkou bola poľská kňažná Alžbeta Zborovská. Mnoho študoval a cestoval, hlavne do Nemecka, Talianska, Francúzska. Z niekdajšieho kláštora Bzovík vytvoril mohutnú protitureckú pevnosť. Celý kláštor opevnil vysokým múrom so štyrmi nárožnými baštami.
JURAJ SZELEPCSÉNYI (*1595–†1685)Narodil sa v obci Szelepcsény v obyčajnej chudobnej rodine. Juraj bol adoptovaný šľachtic spolu s bratom Michalom rodinou Pohronz ktorá spravovala cirkevné majetky v Slepčanoch. Jeho životným cieľom bolo konečné zastavenie tureckého nebezpečenstva. Jeho zásluhou vzniklo aj protiturecké spojenectvo s poľským kráľom Jánom Sobieski-m. V r.1683 poskytol potraviny i materiálnu podporu obrancom Viedne. Volali ho "záchranca Viedne". V súvislosti s kláštorom Bzovík sa spomína najmä kvôli získaniu kláštora pre cirkev.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
Archív hrady-zamky.org
Povesť o hrade
Na múroch pevnosti noc čo noc sa tmolí prízrak dcéry urodzeného pána Balašu, na ktorej sa vyvŕšili mnísi vyhnaní z kláštora jej otcom. Nevinnú uniesli, v utrpení pripravili o život a ona sa trápi, plače, žalostí.
Použité zdroje:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
Podľa zatiaľ neoverených informácií je hrad uzavretý kvôli rekonštrukcii.
© 2013 hrady-zamky.org
Portál slovenských obcí a miest • Fiľakovo • Eriksoft s.r.o - predaj a servis PC • F1 Online • Toulky po Čechách • Dovolená v Čechách i na Slovensku