Bzovík

Bzovík


Zrúcanina kláštora premonštrátov

Bzovík, Banskobystrický kraj


Historické názvy objektu

Bozok, Bozók, Bozouk, Bozook, Kis Bozok, Bzowík

Poloha objektu

Zrúcanina goticko-renesančnej protitureckej pevnosti, bývalý kláštor premonštrátov sa nachádza v oblasti Bzovíckej pahorkatiny na Krupinskej Planine, priamo v obci Bzovík neďaleko mesta Krupina

Nadmorská výška: 340 m

48° 18' 54.91" severnej šírky
19° 05' 22.09" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Hrad sa nachádza priamo v obci Bzovík. Jednoducho v obci popri kostole odbočíme na cestu vedúcu na obec Uňatín. Po tejto ceste pokračujeme stále rovno popri domčekoch a pri druhej odbočke vľavo, asi po 400 metroch, zahneme na vedľajšiu poľnú, štrkom posypanú cestičku, ktorá vedie priamo k zrúcanine. Priamo pred prístupový most sa dostaneme bez problémov aj autom.

Neďaleko obce Bzovík sa nachádza vodná nádrž Kozí Vrbovok pri obci s rovnakým názvom, kde je možnosť rekreácie a kúpania, avšak na vlastné riziko. Asi 8 km na JV od Bzovíka sa rozprestiera obdivuhodné údolie Litavy s Národnou prírodnou rezerváciou Čabraď, v ktorej sa nachádza aj hrad Čabraď.

Okolité hrady: Čabraď, Dobrá Niva

Interiér a exteriér

Z areálu bývalého kláštora sa zachovali už len ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov. Z bývalých nádherných budov kláštora stojí dnes len jedna - gotická sakristia, neskôr pozmenená na kaplnku, ostatné sú zbúrané až do základov, ktoré prerastajú vegetáciou. Badať tu výrazný zásah človeka najmä v jednotlivých baštách, kde je vidieť pokus o prispôsobenie modernej dobe zavedením elektroinštalácie a zasadením kovových zárubní. Vzhľad celej pamiatky kazí najmä nevhodný stavebný materiál použitý na čiastočnú rekonštrukciu - betón. V jednej z nárožných bášt sú dokonca umelo vytvorené betónové točité schody, ktoré sú síce zaujímavé, ale spolu s ostatnými zásahmi kazia historický dojem pamiatky (nespomínajúc poškodené a popísané steny tzv. „grafitti“). Pamiatka je v súčasnosti v biednom stave, síce čiastočne rekonštruovaná, no viacej zdevastovaná a miestami nebezpečná kvôli poškodeným konštrukciám.

Za povšimnutie stojí snaha o rekonštrukciu strešnej krytiny jednotlivých bášt a hradnej kaplnky. Napriek tejto rekonštrukcii strecha začína chátrať. Na štyroch nárožných baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. V baštách sa nachádzajú aj renesančné valené klenby s lunetami a schodisko v hrúbke múru.

     Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545.


Použitá literatúra:
BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990