Bratislavský hrad

Poloha objektu

Reštaurovaný hrad sa nachádza na skalnom návrší Malých Karpát a vytvára významnú dominantu hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

Nadmorská výška: 262 m

48° 08' 32.19" severnej šírky
17° 06' 00.30" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Prístup k hradu nie je vôbec náročný. Hrad sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto priamo v centre Bratislavy. Ideálny je peší výstup cez Židovskú ulicu, potom cez Beblavého ulicu k zámockým schodom, odtiaľ cez Žigmundovu bránu priamo na hrad. Ďalší spôsob ako sa na hrad dostať, je cesta cez Zámockú ulicu a priamo až k Viedenskej bráne, ktorá je hlavným vstupom do hradu. Autom je možné sa dostať úplne až k hradnej bráne, prípadne zaparkovať pod hradom na spomínanej Židovskej ulici. Výstup je možné si uľahčiť aj spojmi MHD, ktoré premávajú priamo až na zastávku Hrad.

Historické centrum mesta ako aj celá Bratislava ponúka množstvo zaujímavostí a pamiatok. Je východiskom mnohých turistických trás do hôr Malých Karpát.

Okolité hrady: Devín, Pajštún, Biely Kameň, Dračí Hrádok

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Za kráľa Žigmunda Luxemburského sa od roku 1427 začal vzhľad hradu radikálne meniť, prestavba mu vtlačila dnešný charakter blokovej monumentálnej stavby. Po niekoľkých pokusoch o obnovu hradu mu vrátila nový život až veľká rekonštrukcia, o ktorej sa rozhodlo v roku 1953. Po obnove nadobudol hrad podobu, aká bola po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia.

Hradný palác má zachované prvky z obdobia žigmundovskej gotiky a tereziánskeho baroka. Z renesančných prvkov sa zachovali hlavne fragmenty v JV nároží s bohatou štukovou maľovanou klenbou a s rastlinnou i figurálnou ornamentikou na stenách niekdajšieho arkiera. Slávnostné miestnosti zdobí celý rad výtvarných diel od popredných slovenských umelcov.

Hradu dominuje mohutná akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol Korunovačnej veže na JZ strane a nadstavené veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa zachovali viaceré okná, kamenné portály a fragmenty kamenárskych prác. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma podkovovitými baštami. V plnej miere sa zachovala Žigmundova brána (v minulosti nesprávne označovaná ako Korvínova) na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou Leopoldovou bránou. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu od Viedenskej brány (bývalá Karlova brána) k hlavnému vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barokového areálu, najmä hospodárske budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi.

V r.2008 začala rozsiahla rekonštrukcia hradu a súčasný tvar nadobudol hrad v r.2011. Dnešné využitie Bratislavského hradu dôstojne nadväzuje na jeho historický odkaz. Okrem expozícií Historického oddelenia Slovenského národného múzea je časť priestorov využívaná na reprezentačné a štátne účely.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2012

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

Na mieste súčasného hradu stálo kedysi keltské oppidum, ktoré neskôr nahradila rímska hraničná pevnosť.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907, keď sa objekt spomína pod názvom Pressalauspruch. Obdobie Mojmírovcov a Veľkej Moravy dokumentujú pozostatky staroslovanského hradiska s trojloďovou bazilikou. Z kniežacieho hradu viacerými prestavbami a úpravami postupne vznikol stredoveký a od polovice 11. storočia aj župný hrad. Pevnosť bola neskôr doplnená novými stavbami. Písomné doklady potvrdzujú, že v prvej štvrtine 13. storočia stála na najvyššom terénnom bode areálu obytná románska veža so samostatnými hradbami s obrannými vežami, z ktorých sa do dnešných čias napriek prestavbám zachovala tzv. Korunná veža. Podľa niektorých zdrojov sa v tomto období na Bratislavskom hrade narodila Sv. Alžbeta Durínska, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. Za kráľa Žigmunda Luxemburského sa od roku 1427 začal vzhľad hradu radikálne meniť, prestavba mu vtlačila dnešný charakter blokovej monumentálnej stavby. Panovník dal zbúrať takmer všetky vtedajšie stavby a na ich mieste dal vystavať honosný objekt s dispozíciou štvorhranného talianskeho kaštieľa, pristavaného nárožím k staršej obrannej veži. Z predchádzajúcich objektov zostala len dodnes stojaca juhozápadná obranná Korunná veža. V tomto období vznikli aj dve vstupné brány do hradného areálu, z nich sa zachovala len východná, tzv. Žigmundova brána.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa hrad stal korunovačným sídlom uhorských kráľov, ktorých turecké vojská vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne. Hrad prešiel renesančnými úpravami a svoju nezameniteľnú siluetu získal v r.1635-1649. Prestavby neboli orientované len na zlepšenie opevnenia hradu, ale aj na jeho modernizáciu. Palác bol nadstavaný o tretie podlažie, k dvom pôvodným vežiam pribudli ďalšie dve, boli prestavané interiéry a prebudované obranné prvky. Na južnom opevnení hradu vybudovali bastióny a v roku 1674 pribudla Leopoldova brána.

Po ústupe Osmanov z krajiny hrad stratil obrannú funkciu a v 18.storočí na terasách vonkajších nádvorí vyrástol celý rad barokových účelových budov so záhradami. Pri rokokových úpravách za vlády Márie Terézie vzniklo pred vstupom do paláca čestné nádvorie. V západnom sídle hradu vybudovali nové reprezentačné schodisko. Bratislavský hrad po smrti Márie Terézie a preložení centrálnych uhorských úradov do Budína výrazne upadol. Syn Márie Terézie a nástupca na tróne Jozef II. v ňom zriadil školiace stredisko a seminár pre katolícke duchovenstvo, kde študovali významní vzdelanci vtedajších čias, medzi nimi aj Anton Bernolák. V období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia slúžili hradné budovy ako kasárne. 28. mája 1811 došlo k veľkej katastrofe, z ktorej sa hrad už nespamätal. Bratislavský hrad zachvátil veľký požiar. Hovorilo sa, že dvaja vojaci neopatrne zaobchádzali s ohňostrojom. Prakticky celý hrad vyhorel a silný vietor rozšíril požiar aj na podhradie. Vyše 140 rokov bol Bratislavský hrad zrúcaninou. Obyvatelia mesta ho postupne rozoberali na stavebný materiál a hrad chátral.

Po mnohých pokusoch hrad zažil veľkú rekonštrukciu, o ktorej sa rozhodlo v roku 1953. Autormi koncepcie boli architekti Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Po obnove nadobudol hrad podobu, aká bola po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia. V roku 1961 bol Bratislavský hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V r.2008 začala ďalšia rozsiahla rekonštrukcia hradu a súčasný tvar nadobudol hrad v r.2011.

Osobnosti a panovníci

Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Bratislave prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu. Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú.

bola uhorskou (1741 – 1780, ako Mária II. Terézia) a českou (1743 – 1780) kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Dňa 25. júna 1741 bola v Bratislave v Dóme sv. Martina korunovaná za uhorskú kráľovnú. Mária Terézia sa zapríčinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Bratislava nabrala na spoločenskom význame aj vďaka zásahom panovníčky Márie Terézie, ktorá tu strávila istý čas. Vďaka jej častým návštevám sa v Bratislave budovali nové domy, paláce Pálffyovcov a ďalšie sídla šľachticov v Starom Meste. Mária Terézia sa zamerala aj na Bratislavský hrad, ktorý nechala kompletne zrekonštruovať. Založila tu dokonca kráľovskú gardu. V hradnom areáli nechala vybudovať ďalšie budovy aj veľkú barokovú záhradu francúzskeho typu. Celkovo sa zvýraznila obytná funkcia hradu. V roku 1766 dala pristavať k východnému krídlu rokokový palác Tereziánum pre miestodržiteľa, ktorým bol takmer celý život Albert Sasko-Tešínsky, manžel obľúbenej dcéry Márie Terézie Márie Kristíny. Mária Terézia zomrela v r.1780, keď jej bol diagnostikovaný vysoký krvný tlak a pulmonálna nepriechodnosť s emphysmom, čo je chorobné zhromažďovanie vzduchu v tkanivách. 8. novembra prechladla na love bažantov a 29. novembra 1780 zomrela. Pitva ukázala, že jej nefungovala jedna časť pľúc. Pochovali ju rovnako ako jej manžela a vychovávateľku Karolínu von Fuchsovú – Mollardovú v rodinnej kapucínskej krypte.

Povesti a legendy

Zamilovaná dcéra pána Bratislavského hradu

V čase tureckých vojen si pyšný hradný pán predsavzal vydať svoju dcéru. Tá však odmietla všetkých pytačov a vyšlo najavo, že je zaľúbená do vodcu Turkov - Nakiča Huseima. Hradného pána to nasrdilo a dal ju zatvoriť do temnice. Dcéru hradného pána však tajne ľúbil veliteľ hradu Zjeravič, ktorý bol pre ňu ochotný vykonať všetko. A tak po ňom poslala zaľúbený list tureckému veliteľovi. Ten sa z neho pred svojou družinou vysmial a dievčinu pourážal. Preto ho Zjeravič vyzval na súboj, porazil a odsekol mu hlavu. Keď ju priniesol ako odpoveď, panna si uvedomila jeho lásku a ich svadbe požehnal i šťastný hradný pán. Hovorí sa, že miesto, kde sa hradná panna oddávala svojmu strážcovi, ostalo prekliate.

Tajné chodby hradu

Keď sa panovníčka Mária Terézia dozvedela o sprisahaní šľachticov, ktorí nechceli za vládkyňu ženu, pozvala ich na hrad a usporiadala hostinu, na ktorej ich bosorky premenili na kamene. Kamene nahádzali do hradnej studne a navždy tak zahatali tajné chodby, ktoré odtiaľ viedli. V skutočnosti sa pod hradom naozaj nachádzajú podzemné chodby, ktoré podľa legendy spájajú hrad s Rusovcami, ba podľa iných zdrojov vedú cez Dunaj až do Rakúska. Chodby sú dodnes neprebádané a na mnohých miestach zasypané.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

V súčasnosti sú na hrade expozície Slovenského národného múzea - Historického múzea a reprezentačné priestory prezidenta a parlamentu Slovenskej republiky.Ut-Ne: 10.00 - 18.00, posledný vstup o 17.30

Aktuálnosť informácií a viac detailov

Pridanie fotografie