Blatnica

Poloha objektu

Zrúcanina hradu sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, ktorý oddeľuje Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica

Nadmorská výška: 658 m

48° 56' 49.70" severnej šírky
18° 56' 50.14" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Z Blatnice pešo, pod hrad Gaderskou dolinou, necelé 2 km k prvej horárni, od horárne hore na hrad neznačkovým chodníkom asi 15 minút. Jednoduchý prístup je z chatovej osady Gader (kúsok od Blatnice), odkiaľ sa vyberieme doprava po asfaltovej ceste a približne za 20 minút sa dostaneme k lesnej cestičke na ľavej strane. Tu nasleduje asi 15 minútový mierne náročný výstup cez les až k hradu.

Okolie hradu je botanicky pozoruhodné. Medzi turisticky zaujímavé miesta patria vrcholy Tlstá /1373 m/, Kozia skala /1161 m/, Ostrá /1247 m/, prípadne jaskyňa Mažarná - čo je vlastne len zaujímavý prírodou vytvorený otvor v skale, s náročným dlhotrvajúcim výstupom. V neďalekej obci Mošovce možnosť kúpania a rekreácie.

Okolité hrady: Zniev, Sklabiňa

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa ešte aj dnes týči do veľkej výšky a badať v nej štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa žiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachované nárožné kvádrovanie a zvyšky stien týchto budov poskytujú naozaj veľkolepý pohľad. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad.

Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami, chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2006

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13.storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Hrad bol postavený hlavne na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, ale držitelia ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. V r.1321 hrad obsadili kráľovské vojská Karla Anjou-a. V tých časoch dôležitú rolu v histórii Blatnice zohral aj majster Donč, ktorý patril medzi významných šľachticov. Okrem Blatnice sa podieľal napríklad na výstavbe Liptovského Hrádku a Likavy. Na našom území vlastnil veľa ostatných hradov. Po roku 1389 daroval kráľ Žigmund Luxemburský hrad šľachticovi Pogány Domokosovi. Onedlho si však hrad vzal späť a dal ho do zálohu Ladislavovi Oppelnimu. V roku 1415, už po smrti Ladislava pripadol hrad jeho vnukom, glogauským kniežatám. Od roku 1421 bol až do smrti (1433) majiteľom hradu Peter Berzeviczy. Od roku 1434 sa stala majiteľkou hradu kráľovná Borbála Cillei, ktorá však onedlho hrad dala do zálohu Pongrácovi z Liptovského Mikuláša za 2300 zlatých. Pongrác odovzdal hrad za 9000 zlatých Ladislavovi Necpalskému a neskôr sa hrad dostáva do rúk Štefanovi Pongrácovi.

Najtemnejšie obdobie histórie pre Blatnický hrad znamenali roky 1450-1470, keď hrad ovládal Peter Komorowsky. Bol poľského pôvodu a na naše územie sa dostal vďaka husitom. V roku 1462 dostal od kráľa milosť, avšak v roku 1471 sa pridal k nespokojnej, sprisahaneckej maďarskej šľachte, ktorí túžiaci po tróne zavolali do krajiny poľské knieža Kazimíra. Ich plán však nevyšiel, keďže v roku 1474 zasiahli kráľovské vojská Mateja Korvína a obsadili všetky jeho pevnosti. Komorowsky sa potom utiahol na Oravu, kde od šľachetného kráľa dostal opäť milosť. Majiteľom hradu sa potom stal Ferdinand Habsburský a v roku 1540 rodina Révayovcov. V druhej polovici 16. a na začiatku 17.storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Nekládli však dôraz na delové bašty, takže v roku 1606 sa hradu jednoducho bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr vojská Gabriela Bethlena. V roku 1678 došlo k požiaru a zhorelo niekoľko hradných budov. Pravdepodobne to spôsobili nájazdy kurucov pod vedením Imricha Thökölyho. Krátko na to sa k hradu dostali opäť Révayovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 kurucké povstalecké vojská Františka Rákocziho bez problémov obsadili hrad. O pár rokov neskôr, v roku 1708 však po prehratej bitke pri Trenčíne boli nútení hrad opustiť. Opäť sa hrad vrátil do rúk Révayovcom.

Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Keďže Révayovci dokázali svoju vernosť Habsburgovcom počas kuruckých bojov, blatnický hrad bol ušetrený príkazu na jeho zničenie, ktorý sa týkal prebytočných, nevyužitých pevností. Naďalej tak mohli hrad obývať aj po roku 1711, hoci mnohí členovia rodiny sa už presťahovali do pohodlnejších kaštieľov. V roku 1744 ešte dal Jozef Révay opraviť hradné múry, ale v roku 1790 sa odsťahovali aj poslední z rodu Révayovcov. Odvtedy už hrad nebol obývaný a pomaly pustol.

Osobnosti a panovníci

Jeden z najmocnejších pánov 14.storočia, potomok rodu Gyarmati Balassa. Obsadil viacero hradov hlavne vo Zvolenskej župe a Honte. Bojoval po boku Karla I. Bol mu oddaný a verný, ba dokonca mu v jednej bitke vlastným telom zachránil život. Dostal od kráľa veľké územie s mnohými hradmi: Turiec, Trenčianska župa a dokonca mu patrila aj Orava. Donč sa stal v roku 1313 zvolenským veľžupanom. V rokoch 1313 až 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok.

Peter Komorovský bol poľského pôvodu a bol známy ako lúpežný rytier. Na naše územie sa dostal vďaka husitom. Neskôr dostal aj hodnosť oravského a liptovského župana. Vlastnil mnohé hrady, ktoré mu slúžili ako lúpežné sídla, keď kruto drancoval okolitý ľud. V roku 1471 sa pridal k sprisahaneckej maďarskej šľachte, ktorí túžiaci po tróne zavolali do krajiny poľské knieža Kazimíra. Ich plán však nevyšiel, keďže v roku 1474 zasiahli kráľovské vojská Mateja Korvína a obsadili všetky jeho pevnosti. Komorowsky sa potom utiahol na Oravu, kde od šľachetného kráľa dostal opäť milosť.

Révayovci majú pôvod v Sriemsku a sú známi od samého začiatku 13.storočia. Po Moháči prichádzajú na Slovensko a usadzujú sa v Turci. František I. (zomrel 1.novembra 1553) získal roku 1527 polovicu Sklabinského hradu, druhú polovicu roku 1540. Rod roku 1540 získal aj Blatnický hrad a o rok neskôr dedičné županstvo v Turčianskej stolici. Roku 1556 a 1635 sú Révayovci povýšení na barónov a 17.júna 1723 na grófov.

Od r.1704 bol sedmohradským vojvodom. Po smrti otca bol vychovávaný svojím otčimom Thokolym I. Od roku 1700 bol spojencom francúzského kráľa Ľudovíta XIV. V r.1701 bol uväznený, neskôr ušiel do Poľska, kde pripravoval boj proti Habsburgovcom. V r.1703 stál na čele pôvodného selského protihabsburského povstania. V rokoch 1703-1704 ovládol väčšinu Uhorska, medzi inými aj hrad Blatnica. V dôsledku vojenských neúspechov Francúzska vo vojne o španielske dedičstvo sa však Rákocziho povstanie postupne dostávalo do izolácie. V roku 1708 bol porazený v bitke pri Trenčíne. Za jeho neprítomnosti (cestoval do Poľska a Francúzska) uzavrela uhorská šľachta s Habsburgovcami Szatmársky mier – 1711, on s ním však nesúhlasil. Odišiel do Poľska, potom do Francúzska a od r.1717 žil v osmanskej ríši, kde aj zomrel.

Narodil sa v Kluži (rumunsky Cluj) vo väzení, kam uvrhol jeho otca Juraja (Gyorgy) a matku (Krisztina Sulyok) sedmohradský vojvoda Ján Žigmund Zápoľský za to, že presadzovali záujmy Habsburgovcov v Sedmohradsku. Štefana vychovali na cisárskom dvore vo Viedni a neskôr v Prahe. Roku 1604 Štefan Bočkaj zahájil na území Slovenska (jadra Kráľovského Uhorska) rozsiahle povstanie proti Habsburgovcom, ktoré v konečnom dôsledku umožnilo Turkom znovu dobyť niektoré z území (Pešť, Ostrihom), ktoré tesne predtým stratili. V roku 1606 dobyl aj hrad Blatnica. Jedným z dôvodov povstania bolo zvýšenie daní a konfiškácia majetku protestantov Habsburgovcami v Kráľovskom Uhorsku.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Krutý hradný pán sa zmocnil nevesty iného, a tá sa mu zunovala, neváhal ju zabiť a syna dal zamurovať. Otrávil aj svoju druhú ženu. Dodnes počuť v múroch hradu plač dieťaťa a možno stretnúť duchov zavraždených žien.

Povesť o hrade

Z hradu Blatnica zostali len zrúcaniny. O tom, že pánmi hradu v 13.storočí boli templári, písal v roku 1718 aj historik Michael Bombardius. Kedže hrad viackrát prestavali, po mocných templároch sa nič nezachovalo. Až na to, že podľa jednej povesti zamurovali jedného mnícha na hrade. Zamurovali ho za živa a ústa mu uzamkli zámkom. A skutočnosť? Hľadači pokladov našli náhodou v zrúcaninách hradu zamurovanú mužskú kostru s visiacim zámkom na ľavej čelusti...

Blatoň - záchranca Pribinu a Mojmíra

V legendách o slávnom Blatnickom hrade sa spomína odvážny mládenec Blatoň, ktorý zachránil hneď dva životy, a to nie hocijaké. Išlo o slávne nitrianske kniežatá Pribinu a Mojmíra. Páni sa vybrali na poľovačku a keďže i pod Plešovickým hrebeňom žili tury, zatúžili po ich trofeji. Samicu tura, ktorá mala mláďa, zasiahli kopijou, ale nepresne. Vážne zranené a rozzúrené zviera sa rútilo na oboch prominentov. Smelý Blatoň nezaváhal a dýkou ho zabil. Postaral sa tak nielen o bezpečnosť prominentných lovcov, ale aj o svoju budúcnosť. Odmietol síce lukratívnu Pribinovu ponuku, aby bol šéfom jeho strážcov, prijal však dar - krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie na počesť pamätnej poľovačky na turov nazvali Turiec. Vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi dostala meno aj lokalita Kráľovská studňa. Tu vraj kráľ zbavil zúfalého baču medveďa, ktorý žral jeho ovce. Bača z vďaky pozval kráľa na obed do jamy, otvoru pre budúcu studňu, pretože vonku fúkal silný vietor. Matejovi Korvínovi sa piknik v jame páčil, bačovské špeciality mu chutili. Odvtedy to tam volajú Kráľovská studňa.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

Hrad je voľne prístupný

Pridanie fotografie