Banská Bystrica

Poloha objektu

Hradný komplex pozostáva z viacerých objektov a nachádza sa v oblasti Bystrického podolia Zvolenskej kotliny, priamo v meste Banská Bystrica.

Nadmorská výška: 362 m

48° 44' 14.23" severnej šírky
19° 08' 48.56" východnej dĺžky

Prístup a okolie

Hrad je mestského typu a tvorí ho viac objektov. Nachádza sa priamo v centre mesta Banská Bystrica. Veľmi jednoducho nájdeme súbor týchto objektov na námestí Š.Moyzesa neďaleko hlavného námestia SNP.

Za povšimnutie v okolí hradu určite stojí aj historický cintorín, ktorý sa nachádza hneď vedľa Matejovho domu. Sú tu pochovaní mnohí národní dejatelia a spisovatelia. Z cintorína je pôsobivý pohľad na hradný komplex. Banská Bystrica je východiskovým bodom turistických trás do okolitých hôr ako napr. Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľana a iné s rôznymi rekreačno-turistickými možnosťami.

Okolité hrady: Dúbravica, Slovenská Ľupča, Zvolen, Pustý hrad

Geocaching v okolí:

Interiér a exteriér

Mestský hrad a jeho areál je národnou kultúrnou pamiatkou. Tvoria ho objekty, ktoré postupne vybudovali okolo farského kostola a v 15.storočí opevnili. Z pôvodných hradieb sa zachovala iba jedna štvrtina. V areáli hradu sa nachádzajú mnohé významné pamiatky:

Barbakan - zachovanú vstupnú časť opevnenia hradu tvorí predbránie a vežová brána so zvyškami zariadenia zdvíhacieho mostu. Pôvodne sa do hradu vstupovalo po padacom moste nad umelou vodnou priekopou. Neskôr vstavali do medzibránia budovu pre mestských drábov. Na veži sú tri zvony. Najväčší má hmotnosť 99 q

Farský kostol (kostol Nanebovzatia Panny Márie, nemecký kostol) - je najstaršou kultúrnohistorickou pamiatkou. Najznámejšia kaplnka je zasvätená patrónke baníkov sv. Barboreje výrazná gotická architektúra s pôvodne románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s predľženým presbytériom a z oboch strán pristavaný kaplnkami a oratóriom. Z pôvodnej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených oknách, prekryté barokovou prestavbou. Okná kaplnky si zachovali neskorogotické plamienkové kružby. Fasáda objektu je pomaľovaná kvádrovaním. Medzi najlepšie výtvarné diela patrí reliéf Krista na Hore olivovej, umiestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže a torzo Zvestovania, z čias okolo r.1500. Hlavný vnútorný priestor farského kostola je klenutý pruskými klenbami. Má neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb. Zaujímavý je oltár sv.Barbory, gotická krstiteľnica a gotické tabuľové obrazy.

Slovenský kostol (kostol sv.Kríža) - pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia. Stojí na mieste bývalej kostnice - márnice. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a Márie Magdalény, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov. Kostol sv.Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.

Matejov dom, pôvodne kráľovský dom, je štíhla, päťpodlažná stavba, zakončená vysokým štítom strechy, ktorý prečnieva nad úroveň opevnenia. Napriek romantickej úprave si zachovala pôvodné riešenie fasád s výrazným maľovaným kvádrovaním. Na parapete okna druhého poschodia je reliéfny erb kráľa Mateja, mestský znak a letopočet 1479. Budovu dal údajne postaviť Matej Korvín pre svoju manželku Beatrice, ktorý bol v tom čase uhorským kráľom. Kráľ Matej tu mal svojho kráľovského úradníka. Funkcia a účel Matejovho domu sa v priebehu storočí pravdepodobne nemenili. Slúžil ako sýpka, sklad, zásobáreň, zbrojnica, resp. strážnica.

Radnica (pretórium) prešla viacerými stavebnými úpravami, napriek tomu si zachovala svoj renesančný ráz. Bloková budova so stĺpovou arkádou pôvodne nadväzovala na hradné opevnenie. Renesančné premurované atiky boli pôvodne v tvare lastovičích chvostov. Budova je trojpodlažná, štvorhranného typu s hladkými novo upravenými fasádami, ktoré z troch strán člení stĺpová arkádová loggia.

Okrem spomenutých objektov patrí k hradnému areálu ešte budova fary a kamenné opevnenie s baštami. Budovy sú v relatívne dobrom stave. V súčasnosti je v objekte hradu, v budove bývalej radnice, Stredoslovenská oblastná galéria a v budove barbakanu reštaurácia. Ostatné budovy slúžia cirkevným účelom.

Historické fotografie

Fotogaléria - rok 2007

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva www.hrady-zamky.org

Fotografie od návštevníkov

Mapy

Všeobecná mapa okolia hradu
Podrobná turistická mapa
Mapa ulice - Google Streetview

Letecký pohľad na objekt

Zväčšiť mapu

Pôdorys

História

Banská Bystrica sa už za čias Bela IV. v r.1255 stala slobodným kráľovským mestom. Neskororománsky farský kostol a priestranstvo okolo neho bolo už pred r.1442 opevnené sústavou zemných valov a palisád, ktoré boli v 2.polovici 15.storočia nahradené murovanými kamennými hradbami, zosilnenými baštami a priekopou. Úlohou tejto fortifikácie bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a ochrana mesta. Jednotlivé budovy boli ohradené spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.

Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r.1479), kostol sv.Kríža (r.1492), kubus radnice (r.1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do r.1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. V druhej tretine 16. stor. prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V r.1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. V roku 1589 bolo mesto kompletne obostavané kamennými hradbami za účelom ochrany proti nájazdom nepriateľských Turkov. V r.1620 tu bol na krajinnom sneme zvolený za kráľa Gabriel Bethlen. K rozsiahlej epidémii moru došlo v r.1645, čo malo za následok stratu mnohých životov.

V r.1761 došlo v jednej medenej huti k ničivému požiaru, ktorý zachvátil veľkú časť mesta a spôsobil veľké škody. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež farský kostol prešiel v r.1767 barokovou obnovou. Zrútenú klenbu nahradili barokovou. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. Postupným búraním hradieb z ktorých sa zachovala len severná časť, sa stal priestor hradu otvorenou súčasťou mesta.

Osobnosti a panovníci

Belo IV. bol za kráľa korunovaný už ako 8 ročný. Na trón však nastúpil až po smrti svojho otca Ondreja II. v roku 1235. Ešte ako nástupca trónu sa netajil svojou nespokojnosťou s politikou svojho otca, ktorý štedro rozdával kráľovské majetky bohatým veľmožom. Kým však zasadol na trón, musel prežiť neľahké roky. Počas nich zastával postupne funkcie slavónskeho a sedmohradského údelného vojvodu. 14.októbra 1235 sa stal Uhorským kráľom a bol ním až do r.1270. Podporoval rozvoj slobodných kráľovských miest. Práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva získalo mesto Banská Bystrica jeho zásluhou v r.1255, keď sa stalo slobodným kráľovským mestom.

pochádzal z rodu Hunyadyovcov. Uhorským kráľom bol v rokoch 1458–1490. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Uskutočnil celý rad závažných, administratívnych, súdnych, hospodárskych a daňových reforiem. Stáli pred ním dve veľké úlohy: urobiť koniec vnútornému rozvratu v krajine, na ktorý koniec – koncov doplácal každý od drobného sedliačika až po kráľa, a jeho druhou hlavnou úlohou bola likvidácia bratríckych skupín na východnom Slovensku. Mnoho slovenských hradov a miest bolo ešte stále v rukách Jiskrových hajtmanov a bratríkov. Matej a jemu verní feudáli sa postupne zmocňovali hradov a táborov bratríkov. Často aj s manželkou Beatrice navštevovali Banskú Bystricu. Dal postaviť tzv. Matejov dom, ktorý je súčasťou mestského hradu. Matej Hunyady, nazývaný Korvín (nazývaný tak podľa havranov v jeho erbe – havran = corvus ), patrí k tým málo uhorským panovníkom, ktorý opradený povesťami až po dnešné časy ostáva v pamäti slovenského ľudu.

Gabriel Bethlen bol sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Kráľovskom Uhorsku. V 1613 Bethlen viedol veľké vojsko proti kniežaťu Bátorimu, ale v tom istom roku bol Bátori zavraždený dvomi jeho dôstojníkmi a Bethlen bol Osmanskou ríšou dosadený na trón za nesúhlasu rakúskeho cisára Mateja, ktorý by mal radšej na tróne niekoho nakloneného viac Viedni než Carihradu. 13.októbra 1613 sedmohradský snem v Kluži (dnes Cluj-Napoca) formálne potvrdil túto voľbu tureckého sultána. V roku 1615 cisár Matej tiež formálne uznal Bethlena ako knieža Sedmohradska, ale Bethlen tajne sľúbil, že bude bude pomáhať Habsburgovcom proti Turkom. Jeho ozbrojené vystúpenie bolo súčasťou tridsaťročnej vojny. Viedol protestantsky orientovanú zahraničnú politiku. 25.augusta 1620 sa na sneme v Banskej Bystrici dal Bethlen zvoliť za uhorského kráľa. Korunovaný však nebol, pretože si nechcel zahatať všetky cesty na prípadné dohody s cisárom. Cisár Ferdinand II. uzavrel s Bethlenom prímerie.

S menom Thurzo sa spája história Banskej Bystrice už od roku 1475. V roku 1494-1496 začal podnikateľsky prenikať do banskobystrického medeného revíru, postupne sa zmocnil všetkých baní. Roku 1495 založil šplajsovaciu medenú hutu a hámor v Banskej Bystrici. Skoncentroval produkciu medi a striebra z tejto oblasti. Tento banský podnikateľ a kremnický komorský gróf z Betlanoviec vytvoril spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť, ktorá zásobovala takmer celú Európu. Vlastnil bane, hute, lesy a nehnuteľnosti v Banskej Bystrici.

Významný augsburgský bankár. V spojitosti s Banskou Bystricou sa spomína spolu s Jánom Thurzom. Spolu vytvorili Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť. Produkcia jednotlivých ťažbárstiev bola spočiatku natoľko efektívna, že im nestačil domáci trh, a tak už od 14.storočia hľadali odbytiská v zahraničí. Neschopnosť domácich podnikateľov úspešne pokračovať v prevádzke banských diel pre vyčerpanie všetkých možností, ktoré ponúkala povrchová ťažba strieborných a medených rúd, ako aj nezvládnutie viacerých základných technologických problémov uľahčila vznik thurzovsko - fuggerovského mediarskeho podniku a zároveň sa stala istou traumou, ktorá Banskobystričanov intenzívne prenasledovala takmer celé polstoročie.

Povesti a legendy

Povesť o hrade

Syn majstra Pavla údajne v hádke zabil akéhosi krakowského mešťana a mal zaplatiť Krakowu vysoké odškodné. Keďže nemal potrebnú sumu, ponúkla sa banskobystrická mestská rada, že zaplatí odškodné pod podmienkou, že Majster Pavol vyzdobí kaplnku sv.Barbory vyrezávaným gotickým oltárom.

Komentáre a diskusia

Momentálne tu nie sú žiadne príspevky

Pridaj nový komentár

Vaše meno:
Komentár:
  *vypíšte z obrázka všetky PÁRNE čísla v poradí zľava doprava

Otváracie hodiny a cenník vstupného

Objekty sú okrem galérie voľne prístupné, keďže k hradnému komplexu patria i kostoly, ktoré slúžia cirkvi. V budove barbakanu sa nachádza reštaurácia.

Nám. Š.Moyzesa 25 - Praetorium:
Ut-Pi 10.00 - 17.00
So-Ne 10.00 - 16.00

Cenník vstupného:
Základné vstupné - dospelí: 1,50 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 0,50 €
Foto, kamera: 0,50 €

Aktuálnosť informácií a viac detailov

Pridanie fotografie